I. ÚS 383/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 383/2026-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Petrom Martiškom, advokátom, Jilemnického 2, Trenčín, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 34Em/8/2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že od začiatku konania okresný súd nevyvinul efektívnu aktivitu smerujúcu k rozhodnutiu, resp. k prijatiu opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinností povinnou a v konaní vznikli prieťahy. V dôsledku toho sa s maloletou nestretol takmer dva a pol roka. Opisuje, že vyjadrenie povinnej k jeho návrhu mu bolo doručené až po viac ako 6 mesiacoch od jeho doručenia súdu, pričom prvé pojednávanie bolo nariadenie až na 2. október 2024, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v § 377 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Domnieva sa, že ak by súd konal skôr, teda nie až po 10 mesiacoch, keď nariadil pojednávanie, bola by väčšia šanca, že dôjde k obnoveniu jeho styku a kontaktu s maloletou. 4. V poradí prvé pojednávanie súd odročil na 21. február 2025 na účel realizácie psychologického poradenstva, ku ktorému zaviazal rodičov i maloletú a ktoré nariadil neodkladným opatrením (uznesenie č. k. 34Em/8/2023-44 z 22. októbra 2024). V rámci druhého pojednávania (21. februára 2025) sťažovateľ deklaroval, že je ochotný ďalej pokračovať v psychologickom poradenstve a aj povinná vyjadrila ochotu stretnúť sa so sťažovateľom opakovane. Súd teda odročil pojednávanie na 20. jún 2025 na účel pokračovania účastníkov konania v psychologickom poradenstve v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Sťažovateľ vo vyjadrení z 29. mája 2025 informoval súd, že od posledného pojednávania bolo dohodnutých 5 stretnutí, avšak neuskutočnilo sa ani jedno, pričom štyri z nich zrušila povinná. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie sa minulo účelu, a navrhol, aby súd prijal opatrenia v zmysle Civilného mimosporového poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“). Súd na to však nereagoval a na najbližšom pojednávaní 20. júna 2025 vec ani riadne neprejednal, pretože nemal súdny spis k dispozícii (súdny spis bol pripojený ku konaniu o návrhu matky na zmenu úpravy styku vedenom okresným súdom pod sp. zn. 34P/159/2024 a bol zaslaný súdnej znalkyni, pozn.). V spomenutom vyjadrení sa sťažovateľ sťažoval i na prieťahy v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predsedníčka okresného súdu k tejto sťažnosti uviedla, že zákonná sudkyňa koná vo veci s náležitou opatrnosťou a dôslednosťou. 5. Na základe uvedeného sťažovateľ namieta, že súd nedokázal za približne rok a pol prijať efektívne opatrenia, ktoré by viedli k obnoveniu jeho kontaktu s maloletou, v dôsledku čoho bolo zasiahnuté do jeho práva na rodinný život. Znova zdôraznil, že od posledného pojednávania (20. júna 2025) ku dňu podania ústavnej sťažnosti uplynulo ďalších 11 mesiacov a súd nenariadil ďalšie pojednávanie, meritórne nerozhodol a ani neprijal žiadne ďalšie opatrenia v zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku a vyhlášky. Ide o prieťahy takej intenzity, ktorá zasahuje do jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Náležitosti ústavnej sťažnosti sú upravené v § 43 a § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Zo vzájomnej väzby medzi týmito relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde explicitne vyplýva a ústavný súd to v rámci svojej judikatúry opakovane pripomína, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, ktorých vyslovenia porušenia sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo, t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy (IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08 či III. ÚS 100/2018).

10. Jasný, zrozumiteľný a určitý, resp. presný sťažnostný návrh je nevyhnutný preto, že ústavný súd je podľa § 45 zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konanie (jeho dôvodmi a rozsahom) viazaný.

11. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti ústavný súd identifikoval nedostatok ústavnej sťažnosti spočívajúci práve vo vzťahu k petitu ústavnej sťažnosti. V sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti absentuje riadne a jednoznačne formulovaný petit, z ktorého by bolo zrejmé, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha. Ústavný súd totiž môže rozhodnúť len o tom, čo sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti žiada a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

II. Základné právo , , bytom na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR porušené b o l o. III. Ústavný súd zaväzuje Okresný súd Trenčín, aby vo veci výkonu rozhodnutia konal a aby prijal efektívne opatrenia, na základe ktorých dôjde k obnoveniu stretávania sťažovateľa s maloletou dcérou ,

14. Na základe uvedeného bez toho, že by ústavný súd zvolil striktne formalistický prístup možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy a § 45 a § 123 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľom predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je úplný a určitý, teda nie je vymedzený takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia, čo ho činí nevykonateľným.

Jedine za kumulatívneho splnenia týchto podmienok je tak potom možné prekročiť petit ústavnej sťažnosti pri rešpektovaní ontologickej podstaty tohto ústavného inštitútu, potierajúc pritom prehnanú ústavnoprávnu solemnitu, ktorej dôsledky by mohli ohroziť materiálnu ochranu sťažovateľových základných práv a slobôd [I. ÚS 514/2020 (ZNaU 84/2020)]. Takéto podmienky v danej veci splnené neboli, hoci z obsahu ústavnej sťažnosti možno vzhľadom na chronológiu úkonov súdu poskytnutých okresným súdom na vyžiadanie ústavného súdu pre vec určité náležitosti vyvodiť.

Bolo by neakceptovateľné, ak by ústavný súd suploval úkony právnej služby povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom (m. m. IV. ÚS 213/2010, II. ÚS 660/2016). 17. Okrem toho odmietnutie tejto ústavnej sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľ na ústavný súd obrátil s novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu všeobecného súdu konajúceho v jeho veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu