I. ÚS 39/02
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Lajos Mészáros
- IČS
- 480/02
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 39/02
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2002 predbežne prerokoval návrh I. N., t. č. v Ústave na výkon väzby, Chorvátska č. 5, Bratislava, ktorým namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00, a takto
rozhodol:
Návrh I. N. o d m i e t a ako podaný oneskorene.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. apríla 2002 doručený návrh I. N. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom orgánov činných v trestnom konaní pri jeho vzatí do väzby a uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00, ktorým rozhodol o jeho vzatí do väzby.
Navrhovateľ v súvislosti s označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní a rozhodnutím okresného súdu namietal porušenie aktuálne platných ustanovení § 75, § 76 ods. 4 a § 77 Trestného poriadku a následne ustanovenia čl. 17 ods. 4 ústavy, „pretože nebola dodržaná lehota môjho odovzdania súdu do 24 hodín od zadržania“, a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc , návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom , neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Navrhovateľ namietal nezákonný a neústavný postup orgánov činných v trestnom konaní pri jeho vzatí do väzby a uznesenie okresného súdu z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00, ktorým rozhodol o jeho vzatí do väzby. Toto uznesenie v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 5. septembra 2000 sp. zn. 6 Nto 171/00 nadobudlo právoplatnosť dňom 5. septembra 2000.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je však jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 38/98). Ústavný súd nemá pochybnosti, že toto ustanovenie napriek niektorým zmenám v príslušnej ústavnej úprave naďalej vykonáva čl. 127 ústavy a rešpektovaním rovnováhy medzi potrebou ochrany základných práv a slobôd na jednej strane a potrebou ochrany princípu právnej istoty a nadobudnutých práv na strane druhej plní rovnaký účel, aký plnilo v období platnosti a účinnosti predchádzajúceho znenia tohto ustanovenia ústavy a aký plní jeho súčasné znenie.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom 5. septembra 2000, že v čase, keď bol ústavnému súdu predmetný návrh podľa čl. 127 ústavy podaný, t. j. 2. apríla 2002, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom a že odo dňa, keď došlo k tvrdenému porušeniu základného práva a slobody, mal navrhovateľ k dispozícii dostatočne dlhú lehotu na to, aby na ochranu svojich základných práv a slobôd využil ten právny prostriedok, ktorý mu ústava vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd priznávala do 31. decembra 2001, bolo potrebné jeho návrh posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2002