I. ÚS 393/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 393/2015­9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní, Jakubovo námestie 14, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Slovíkovou, Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 60 Er 1266/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Slovenského odborového zväzu slobodných povolaní o d m i e t a .

Odôvodnenie:

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako povinný v exekučnom konaní vedenom Exekútorským úradom a okresným súdom podáva sťažnosť z týchto dôvodov: „Uznesením zo dňa 16. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 07. 2015, exekučný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii. Rozhodnutie súdu považujem za nesprávne, nakoľko súd námietky zamietol s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nepovažoval započítací prejav povinného voči oprávnenému za zákonný a zánik vymáhanej pohľadávky neakceptoval. Takýto názor súdu nie je správny. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku oprávňuje povinného vzniesť námietky proti exekúcii okrem iného aj vtedy, ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že povinný v námietkach vzniesol argumenty, z ktorých vyplýva, že vymáhaná pohľadávka zanikla zápočtom. Vzhľadom na to, že samotný oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného potvrdil, že započítací prejav mu bol doručený, možno vymáhanú pohľadávku považovať za zaniknutú. Povinný priložil k námietkam listiny, z ktorých jednoznačne vyplýva nasledovné : ­ oprávnený a povinný majú voči sebe vzájomne započítateľné pohľadávky, ­ povinný zaslal oprávnenému započítací prejav, ­ oprávnený riadne prevzal započítací prejav povinného, ­ vymáhaná pohľadávka doručením započítacieho prejavu zanikla, ­ exekúcia v tomto prípade voči povinnému je absolútne neprípustná. Sťažovateľ v predmetnom exekučnom konaní podal námietky proti exekúcii, o ktorých exekučný súd rozhodol uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.“

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Ústavný súd z príloh k sťažnosti zistil, že okresný súd rozhodol uznesením o námietke sťažovateľa tak, že jeho námietky zamietol.

na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 8 C 403/97 bol oprávnený zaviazaný zaplatiť povinnému istinu 100.665,59 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne odo dňa 04. 06. 2001 do zaplatenia. Na základe uvedených skutočností povinný započítal v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ich pohľadávku proti pohľadávke oprávneného, a to vo výške 39.388,06 € a okamihom doručenia započítacieho prejavu došlo k zániku vzájomne započítateľných pohľadávok. .

odvolaním. Oprávnený uviedol, že povinnému oznámili, že jednostranný zápočet oprávnený neuznáva, keďže nie je možné započítať neexistujúcu pohľadávku povinného voči už právoplatnej a vykonateľnej pohľadávke oprávneného. Podanie námietok v uvedenej veci oprávnený pokladá za účelové konanie povinného s cieľom zmariť exekučné konanie začaté v tejto veci.

Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť. Súd zo spisu sp. zn. 60 Er 1266/2014 zistil, že exekučné konanie prebieha na základe

kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nakoľko súd považuje uvedenú pohľadávku povinného voči oprávnenému vo výške 100.665,59 € s príslušenstvom priznanú neprávoplatným a nevykonateľným rozhodnutím súdu za spornú, má súd za to, že táto nie je vhodná na započítanie s nespornou vykonateľnou pohľadávkou oprávneného určenú exekučným titulom.

Iný postup by bol možný, len ak by oprávnený pohľadávku povinného uznal. Aktuálny je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 22 C 152/200 203 zo dna 22. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 544/2013 225 zo dňa 29. 04. 2014, právoplatné a vykonateľné dňa 01. 12. 2014, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia. Výklad príslušných zákonov patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovením, že by zásadne poprel ich účel a význam (I. ÚS 48/02).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení prejednacieho princípu exekučného konania z dôvodu, že okresný súd vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom by bolo sťažovateľovi umožnené vyjadriť sa ku všetkých skutočnostiam, ústavný súd dodáva, že vo vykonávacom štádiu konania všeobecný súd nevykonáva dokazovanie, keďže je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, najmä zo založených listín. Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze súdneho konania pojednávanie za prítomnosti účastníkov spravidla nenariaďuje, to platí najmä v prípade, ak povinný neuviedol vo svojich námietkach také skutkové tvrdenia, ktoré je potrebné na pojednávaní overiť. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, tvrdenie povinného o doručení započítacieho prejavu oprávnenému nebolo sporným, okresný súd sa vo veci sťažovateľa zameral preto na právne posúdenie účinkov započítacieho prejavu v prípade, ak pohľadávka povinného nebola priznaná právoplatným rozhodnutím (konanie stále prebieha) a oprávnený ju rozporuje.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd posúdil aj námietku sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a v jeho prítomnosti, za neodôvodnenú a aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nebolo už potrebné osobitne sa zaoberať žiadosťou sťažovateľa o vydanie dočasného opatrenia odložením vykonateľnosti uznesenia okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015