I. ÚS 395/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 395/2026-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Drobnou, LL.M., PhD., Kozia 29, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 27Pc/67/2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Sťažovateľ namieta existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. 4. Sťažovateľ s odkazom na povinnosť sporovej strany tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia argumentuje, že mestský súd žalobkyňu nevyzval na preukázanie jej príjmových a majetkových pomerov. Na druhej strane sťažovateľ bol zaťažovaný rozsiahlymi dôkaznými povinnosťami. Tento selektívny procesný postup je v priamom rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania. 5. Okrem toho bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou preukazovať majetkové pomery tretej osoby, ktorá nie je stranou v konaní. K ďalšiemu procesnému pochybeniu došlo zo strany zákonnej sudkyne, ktorá prezentovala na pojednávaní 16. marca 2026 predbežný právny názor, a to uvedením rozsahu výživného, nešlo však o prvé pojednávanie a dokazovanie v danej veci ešte nebolo ukončené. 6. Postup mestského súdu podľa sťažovateľa nie je v súlade so zásadami spravodlivého procesu a kontradiktórnosti konania. 7. Konanie samotné má pre sťažovateľa význam aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o jeho financie, ako aj disponovanie s nimi.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý je potrebné vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. 11. Ústavný súd rovnako stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno

Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, napadnuté konanie sa týka úpravy vyživovacej povinnosti, t. j. ide o prednostnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu. Ústavný súd konštatuje, že inštitút výživného v konkrétnych okolnostiach veci je určený na zabezpečenie približne rovnakých materiálnych podmienok oboch bývalých manželov, a preto je dôležité v tomto konaní postupovať promptne (I. ÚS 624/2016).

15. Zo zistení ústavného súdu nevyplýva, že by sťažovateľ svojím správaním prispel k predĺženiu napadnutého konania. 16. Z pohľadu postupu samotného mestského súdu ústavný súd konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci vyplýva, že po podaní žaloby v decembri 2024 mestský súd postupoval v zásade plynulo, keď vo veci uskutočnil prvé pojednávanie v apríli 2025. Frekvencia v nariaďovaní pojednávaní (celkovo bolo nariadených šesť pojednávaní) síce odôvodňuje záver o nie úplne optimálnom postupe mestského súdu pri prejednaní veci, no skutočnosť, že vo veci samej došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia (ako to uvádza samotný sťažovateľ) na pojednávaní v máji 2026, t. j. po uplynutí jedného roka a šiestich mesiacov, vedie ústavný súd ku konštatovaniu, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní nedošlo k neefektívnemu postupu takej intenzity, ktorá by dovoľovala prijať záver o porušení označených práv sťažovateľa (k tomu pozri závery ústavného súdu v obdobnej veci výživného na rozvedeného manžela sp. zn. IV. ÚS 346/2025, v ktorej ústavný súd nevyhodnotil celkovú dobu konania

18. Pokiaľ sťažovateľ osobitne v kontexte zbytočných prieťahov namieta aj nedoručenie rozsudku, ktorý bol vyhlásený v jeho veci 20. mája 2026, ústavný súd akcentuje, že právo strán sporu na konanie bez zbytočných prieťahov je prítomné v celom priebehu konania od začatia až po jeho právoplatné skončenie, a preto je súčasťou tohto práva aj písomné vyhotovenie rozsudku a jeho expedovanie adresátom v primeranej lehote (porov. ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

CSP). Ide však o inštruktívnu (poriadkovú) lehotu určenú na vykonanie úkonu súdu. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia slúži na zabezpečenie efektívneho a plynulého konania bez prieťahov, jej nedodržanie však automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva (m. m. I. ÚS 63/00, IV. ÚS 111/05, I. ÚS 439/2022, IV. ÚS 100/2020). 20. Sťažovateľ navyše argumentuje, že rozsudok mu nebol doručený do času podania ústavnej sťažnosti (16. jún 2026), pritom k jeho vyhláseniu došlo na pojednávaní 20. mája 2026, t. j. ku dňu podania ústavnej sťažnosti zatiaľ neuplynula zákonom stanovená lehota na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. 21. Okrem toho, ak by aj došlo k uplynutiu tejto lehoty, vzhľadom na už uvedené nie je samotná skutočnosť nedodržania lehoty dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv. 22. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti preukazujúce síce nie optimálny, ale plynulý postup mestského súdu vedúci k vydaniu meritórneho rozhodnutia po uplynutí jedného roka a šiestich mesiacov od podania žaloby, zohľadňujúc nedôvodnosť argumentácie k porušeniu lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku, ústavný súd dospel k záveru o tom, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo viedlo ústavný súd k odmietnutiu ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). 23. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade, ak v nej postupom mestského súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť. 24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.