I. ÚS 41/99

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. mája 1999 doručené podanie , bytom (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov domáhal poskytnutia náhrady za násilné odobratie veci (mŕtvy inventár) „kompy cez rieku Oravu v obci Párnica“. Okresný súd v Dolnom Kubíne jeho návrh 15. februára 1994 zamietol (sp.zn. 6 C 25/93) a po podanom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici 31. mája 1994

rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil (sp.zn. 16 Co 1281/94). Na základe dôvodov uvedených v podaní navrhovateľ vyslovil žiadosť, aby ústavný súd prijal rozhodnutie tohto znenia: „Práva podnecovateľa zaručené Ústavou Slovenskej republiky boli porušené, čl. 46 ods. 1 ÚS SR a čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach boli postupom a rozhodnutiami Okresného súdu v Dol. Kubíne a Krajským súdom v Banskej Bystrici porušené“. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho podaní boli v podstate rovnaké ako tie, ktoré uviedol v podnete na začatie konania pred ústavným súdom z 2. septembra 1998 a vecne sa týkali tej istej veci, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp.zn. I. ÚS 66/98 15. októbra 1998 tak, že podnet odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť. Aj petit uvedený v oboch podaniach bol obsahovo totožný.

II.

Podľa § 24 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol. Ústavný súd môže podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania okrem iného aj neprípustné návrhy. Pretože podanie navrhovateľa doručené ústavnému súdu 27. mája 1999 bolo obsahovo, skutkovo a aj čo sa týka znenia petitu totožné so spomenutým podnetom z 2. septembra 1998 a jednoznačne sa týkalo tej istej veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, treba ho v zmysle § 24 ods. 1 zákona Národnej rady