I. ÚS 42/2015
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Milan Ľalík
- IČS
- 13951/2014
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 42/201516
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, Hviezdoslavova 7, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť odmieta.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 31. októbra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu Košice (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košiceokolie z 13. februára 2013, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky o určenie neplatnosti dražby s odôvodnením, že ak nedošlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, bolo možné uspokojenie nároku aj zo záložnej zmluvy prostriedkami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) bez ohľadu na to, že tento vzťah vznikol pred 1. januárom 2003 a že išlo o premlčaný nárok, ale sťažovateľka do okamihu vykonania dobrovoľnej dražby námietku premlčania nevzniesla.
2. Sťažovateľka bola toho názoru, že uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu bolo „absolútne nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nepoužil súladne interpretovanú platnú a účinnú právnu normu (právne predpisy upravujúce postup pri uspokojení sa záložného veriteľa zo zálohu účinné do 31. decembra 2002)...“, preto navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že jej ústavné práva zaručené v čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 224/2013 porušené boli,
rozsudok
tohto súdu z 27. júna 2014 zrušuje a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, ktorý uhradí sťažovateľke trovy konania v sume 284,08 €.
3. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane krajského súdu je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru.
4. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď konaniu pred krajským súdom a jeho rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou sťažovateľka napadla, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Krajský súd vyslovil názor odôvodnený a interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať právne otázky založené úpravou o výkone záložného práva vrátane zákona o dobrovoľných dražbách.
5. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia, keď jej základom bolo iba vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom odvolacím súdom pri posúdení jej nároku o neplatnosti dobrovoľnej dražby (bod 2). Neúspech v tomto konaní však nemôže sám osebe znamenať porušenie sťažovateľkou označených práv.
6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015