I. ÚS 425/2015

1. Základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Tpo 20/15 zo 16. júla 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Jána Gerega, Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 20/15 zo 16. júla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu zo 16. júla 2015“).

Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na to, že krajský súd o sťažnosti prokurátora rozhodol 16. júla 2015, t. j. jeden deň pred tým, ako boli písomné dôvody sťažnosti prokurátora doručené jeho obhajcovi do jeho sídla poštou. Sťažovateľovi do väznice uvedená písomnosť nebola doručená vôbec. Krajskému súdu boli písomné dôvody sťažnosti prokurátora doručené z okresného súdu faxom.

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom sťažnosti prokurátora, pretože uvedená písomnosť mu nebola doručená a jeho obhajcovi bola doručená až deň po rozhodnutí krajského súdu. Uvedeným postupom krajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k výraznému zásahu do jeho práv obhajoby. Konanie v predmetnej veci je v štádiu prípravného konania. Sťažovateľ je vo väzbe od 27. marca 2015 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a väzba je vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

Všeobecné súdy podľa sťažovateľa síce preskúmavali zákonnosť jeho väzby urýchlene, avšak zároveň mu svojím postupom znemožnili vyjadriť sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora a uvedené pochybenie nebolo odstránené ani v konaní predchádzajúcom vydaniu uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015. Uvedeným postupom, t. j. nedoručením písomných dôvodov sťažnosti prokurátora sťažovateľovi, bolo sťažovateľovi znemožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam jeho väzby a k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý súdny proces, a to o to výraznejšie, že pred krajským súdom došlo k zmene uznesenia okresného súdu z 10. júla 2015.

0Tp/45/2015, ale vychádza výlučne zo zberných spisov krajského súdu a to sp. zn. 2Tpo/20/2015 a 2Tpo/30/2015. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom sťažnosti prokurátora pri rozhodovaní krajského súdu pod sp. zn. 2Tpo/20/2015, ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015, pretože tieto sťažovateľovi neboli vôbec doručené a jeho obhajcovi boli dôvody sťažnosti doručené až v deň rozhodovania odvolacieho súdu. K obsahu sťažnosti v trestnej veci obvineného uvádzam, že krajský súd uznesením na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015 prejednal sťažnosť krajského prokurátora proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/45/2015 zo dňa 10. júla 2015 a svojim rozhodnutím zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. júla 2015 v zmysle ust. § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Podľa § 79 ods. 3 Trestného

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku písomný sľub obvineného neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

16. júla 2015. Zo zberného spisu nie je preukázateľné, či a kedy bola sťažnosť prokurátora doručená obvinenému, resp. jeho obhajcovi do advokátskej kancelárie. Je zrejmé, že pokiaľ by odvolací súd nevyhovel sťažnosti krajského prokurátora a obvinený by bol prepustený z väzby na slobodu, tak ako rozhodol okresný súd, nebol by podával ústavnú sťažnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi explicitne na strane 3 v súvislosti s prijatím peňažnej záruky poukázal na absenciu výnimočných okolností prípadu, ktorých preukázanie je zásadné pre nahradenie dôvodov väzby niektorým zo zákonných spôsobov, kde zdôrazňuje, že obvinený môže reálne pokračovať v trestnej činnosti, čo je umocnené skutočnosťou, že protiprávneho konania sa mal dopustiť v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý trest mu bol uložený za rovnakú trestnú činnosť. Ďalej by som chcel poukázať aj na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2Tpo/30/2015 zo dňa 8. októbra 2015, kedy na neverejnom zasadnutí prejednával sťažnosť krajského

V tomto rozhodnutí na strane 5 v závere rozhodnutia zo dňa 8. októbra 2015 sp. zn. 2Tpo/30/2015 krajský súd konštatuje, že ďalšia ponúknutá peňažná záruka a to zvýšená z čiastky 30.000,- Eur oproti rozhodnutiu zo 16. júla 2015 sp. zn. 2Tpo/20/2015 na 40.000,- Eur; že takáto výška je už dostatočná, aby odstránila obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, nakoľko takáto čiastka by predstavovala citeľnú ujmu pre zložiteľa peňažnej zámky. K argumentácii sťažovateľa, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom sťažnosti prokurátora uvádzam, že tak sťažovateľ, ako aj jeho obhajca poznali argumentáciu krajského prokurátora k žiadosti o prepustenie z väzby.

Z týchto dôvodov mám za to, že tak argumentácia sťažovateľa, ako i prokurátora bola v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici všetkým účastníkom známa a bolo len výlučne na príslušnom súde, ako sa s touto argumentáciu vysporiada vo svojom rozhodnutí. Z ust. § 2 ods. 6 Trestného poriadku vyplýva požiadavka, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy vybavovali a rozhodovali väzobné veci prednostne a urýchlene. Táto skutočnosť musí byť sťažovateľovi a jeho obhajcovi známa.

Právny zástupca v podaní z 9. decembra 2015 doručenom ústavnému súdu 11. decembra 2015 uviedol: „... trvám na pôvodnom stanovisku a k vyjadreniu Krajského súdu udávam, že toto je neopodstatnené a teda aj právne bezvýznamné. ... súhlasím s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania o prijatom návrhu...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na svoju doterajšiu judikatúru (napr. sp. zn. II. ÚS 18/2013), v ktorej už uviedol, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručená kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska c. Poľsko a ďalšie).

Osoba vo väzbe musí mať možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti ponechaniu vo väzbe. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému, resp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (III. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013).

Povinnosťou súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci bolo v záujme naplnenia, resp. zachovania práva sťažovateľa na obhajobu presvedčiť sa, či bola sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi poskytnutá dostatočná a primeraná možnosť na vyjadrenie sa k podaniu zo 14. júla 2015 ešte pred rozhodovaním v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016