I. ÚS 44/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 44/2016-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte 3. februára 2016 zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátska kancelária, Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 159/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrh sťažovateľky z 20. októbra 2011, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu , so sídlom na zaplatenie 100 000 € s príslušenstvom za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo. Po odporcom podanom odpore proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 je vec vedená pod sp. zn. 7 C 159/2012. Sťažovateľka namieta, že okresný súd je vo svojom konaní neefektívny, a napriek skutočnosti, že ku dňu podania sťažnosti nariadil jedenásť pojednávaní, k rozhodnutiu vo veci samej dosiaľ nedošlo. Sťažovateľka tiež namieta dlhé časové úseky medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu. Vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že napadnuté konanie nie je skutkovo ani právne zložité a ona sama svojím konaním neprispela nijakým spôsobom k jeho doterajšej dĺžke, keďže sa nariadených pojednávaní pravidelne so svojou právnou zástupkyňou zúčastňovala, predsedníčke okresného súdu podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a využila tiež právo podľa § 147a Občianskeho súdneho poriadku na zaplatenie sankčnej náhrady. Postup okresného súdu v napadnutom konaní považuje za porušujúci jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.

IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. augusta 2012 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 7 C 159/2012. Okresný súd po vykonaní potrebných úkonov súvisiacich so zápisom do registra, vyjadreniach účastníkov konania, priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi nariadil prvé pojednávanie vo veci na 29. október 2012. Uvedené pojednávanie bolo na žiadosť odporcu (pre kolíziu pojednávaní) odročené na 4. február 2013. Toto pojednávanie žiadala zo zdravotných dôvodov odročiť právna zástupkyňa odporcu, napriek tomu okresný súd vo veci konal a na pojednávaní vypočul navrhovateľku. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené na 27. marec 2013 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Následne bol nariadený nový termín pojednávania na 29. máj 2013, neúčasť na ktorom ospravedlnil odporca práceneschopnosťou konateľa odporcu, ktorú doložil potvrdením podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania na 11. september 2013 s upozornením odporcu, že súd nebude akceptovať ďalšie ospravedlnenia z pojednávaní. Pojednávanie uskutočnené 11. septembra 2013 bolo odročené na 6. november 2013, na ktoré bolo úlohou právnej zástupkyne odporcu zabezpečiť účasť konateľa a navrhnutých svedkov. Odporca doručil 29. októbra 2013 okresnému súdu návrh na prerušenie konania, na nariadené pojednávanie nebola zabezpečená účasť konateľa odporcu ani svedkov. Okresný súd uznesením z 22. novembra 2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti rozhodnutiu sa odporca odvolal, v dôsledku čoho bol spis postúpený na rozhodnutie o odvolaní na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), kde sa nachádzal od 13. februára 2014 do 28. apríla 2014. Ďalší termín pojednávania bol stanovený na 29. október 2014 a po vypočutí svedka bol odročený na 21. január 2015. Na tomto pojednávaní bola vypočutá na žiadosť odporcu opätovne sťažovateľka a svedok. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 30. marec 2015, neúčasť na ktorom odporca ospravedlnil predvolaním na Daňový úrad Bratislava. Na pojednávaní uskutočnenom 20. mája 2015 bolo vykonané dokazovanie. Keďže sa na ňom nezúčastnil konateľ odporcu, bola mu uznesením súdu z 21. mája 2015 uložená poriadková pokuta. Odporca pre zahraničnú cestu ospravedlnil svoju neúčasť aj na pojednávaní nariadenom na 22. jún 2015.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súd dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou i odporcom uplatnených procesných právach nepovažoval za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože účastníci konania musia strpieť predĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom využitia ich procesných práv.

14. Ústavný súd tiež poznamenáva, že v rovnakom čase na identickom súde sa právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných konaniach obrátili na súd s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty. S prihliadnutím na túto okolnosť nikto nemôže žiadať, aby sa súd zaoberal výlučne jeho vecou.

15. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd venuje veci primeranú pozornosť. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd po podaní sťažnosti sťažovateľkou nariadil pojednávanie vo veci na 14. september 2015, avšak k jeho uskutočneniu nedošlo z dôvodu, že obe strany požiadali o jeho odročenie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Samotná sťažovateľka požiadala o odročenie tohto pojednávania na neurčito, a keď okresný súd po jej oznámení, že k mimosúdnej dohode nedošlo, nariadil ďalší termín pojednávania na 18. január 2016, aj toto pojednávanie žiadala návrhom z 21. decembra 2015 odročiť na neurčito. Ústavný súd preto uzatvára, že čas, keď má okresný súd pripravené podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci a na žiadosť samotnej sťažovateľky nie je nariadené pojednávanie vo veci, nemožno považovať za prieťahy v konaní zapríčinené súdom.