I. ÚS 466/2015

1. Základné právo obchodnej spoločnosti GEOVRTY – DRILLROCK, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Cb 71/2011 a sp. zn. 26 Cb 72/2011 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Cb 71/2011 a sp. zn. 26 Cb 72/2011 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti GEOVRTY – DRILLROCK, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti GEOVRTY – DRILLROCK, s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 444,85 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a osemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Evy Michalenkovej, Advokátska kancelária, Partizánska cesta 3, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

3. Sťažovateľka ďalej po podrobnom opísaní procesných úkonov okresného súdu a ich účastníkov v oboch napadnutých konaniach poukázala tiež na protiprávne správanie odporcov, na ktorých podala aj viaceré trestné oznámenia a ktorí sa podľa nej dopustili trestných činov, keď prevádzali svoje obchodné podiely na tretie osoby v zahraničí, čím sa stáva vymoženie jej preukázateľných pohľadávok stále viac nereálne. Súčasne táto zlá situácia (nekonanie okresného súdu) ju dostáva v dôsledku nezaplatenia faktúr nielen odporcami, ale aj za iné vykonané práce pre veľké stavebné spoločnosti do úpadku. Veľkú časť nákladov musela sťažovateľka ako poškodená v trestnom konaní vynaložiť aj na bránenie svojich práv pred orgánmi činnými v trestnom konaní prostredníctvom advokátov, v dôsledku čoho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 25 000 €.

4. Sťažovateľka na základe uvedených argumentov v petite sťažnosti tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a priznal jej finančné zadosťučinenie (bod 3 in fine) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 2. októbra 2015 písomne vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 3134/2015 z 29. septembra 2015, v ktorom uviedol: „Čo sa týka skutkových okolností tvrdených sťažovateľom v jeho ústavnej sťažnosti vo vzťahu ku konania sp. zn. 26Cb 71/2011 a sp. zn. 26Cb 72/2011 súvisiacich s podaním návrhu na súd vydaním platobných rozkazov, ako i vytýčených termínov pojednávania nemáme námietky. Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa súvisiace s trestným konaním konateľky odporcu k tomuto sa nevyjadrujem, nakoľko toto nesúvisí s konaním pred

5.1 Súčasne k veciam uviedol chronológiu procesných úkonov okresného súdu a účastníkov aj zákonný sudca. V jeho vyjadrení sa uvádza: „Podaním zo dňa 08. 09. 2015 žiadal Ústavný súd... o vyjadrenie k sťažnosti navrhovateľa namietajúceho porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaniach 26Cb/71/2011 a 26Cb/72/2011. Dňa 01. 12. 2010 bola podaná žaloba voči odporcovi v 1. rade. Dňa 17. 01. 2011 PZN doložila prílohy žaloby pre odporcu. Dňa 18. 01. 2011 bol vydaný platobný rozkaz. Dňa 07. 02. 2011 bol doručený odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 27. 12. 2011 bol nariadený TP na deň 19. 03. 2012. Dňa 02. 03. 2012 bolo doručené podanie PZN, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prerušenie konania do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vo veci poškodzovania veriteľa. Podanie adresovala v jednom vyhotovení do dvoch spisov (26Cb/71/2011 a 26Cb/72/2011). TP nariadené na deň 19. 03. 2012 zrušené pre PN sudcu. Dňa 01. 05. 2012 bol nariadený TP na deň 10. 10. 2012.

Dňa 08. 08. 2013 podal odporca v 2. rade odvolanie voči uzneseniu zo dňa 06. 12. 2012 a opätovne požiadal o pripustenie do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Dňa 11. 09. 2013 doručila PZN listiny podľa výzvy zo dňa 12. 07. 2013 doručenej jej dňa 13. 8. 2013. Dňa 07. 10. 2013 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom konateľov navrhovateľa, pojednávanie bolo odročené na TP dňa 10. 02. 2014. Dňa 10. 02. 2014 sa malo konať pojednávanie, na ktoré sa PZN nedostavila. Dňa 14. 03. 2014 sa pojednávanie nekonalo. Dňa 16. 10. 2014 PZN oznámila zmenu adresy. Dňa 22. 01. 2015 bolo doručené písomné podanie PZN a súčasne súdu doložila už doručené listiny ako aj listiny ešte nedoručené, avšak len v jednom vyhotovení. Dňa 04. 05. 2015 bol tunajšiemu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami, návrh aj prílohy doložila v jednom vyhotovení. Pri skúmaní porušenia práva na prejedanie veci bez zbytočných prieťahov sa tiež skúma konanie sťažovateľa a akým spôsobom spolupôsobil na dĺžke konania. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že PZN s podaniami zo dňa 30. 05. 2013, 22. 01. 2015, 04. 05. 2015 nedoručila listiny v náležitom počte vyhotovení (§ 42 ods. 3 O. s. p.) a doručovala tiež listiny nejednoznačne označené spisovými značkami - uvádzala dve spisové značky. Súčasne je tiež potrebné zohľadniť, že PZN sa z nariadených štyroch pojednávaní dostavila len na jedno, teda na tri pojednávania sa nedostavila (z toho jedno bolo odročené v dôsledku PN sudcu). Pokiaľ ide o pojednávanie zo dňa 10. 02. 2014, nielenže sa PZN neospravedlnila riadne (neúčasť oznámila avšak neospravedlnila v súlade s § 119 ods. 2 O. s. p.), navyše ani nereagovala na výzvu súdu zo dňa 12. 07. 2013, keď nedoložila listiny, následkom čoho nemohli byť navrhnuté dôkazy doručované odporcom a teda pojednávanie muselo byť odročené. Pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 07. 11. 2012, súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na obsah navrhovaného predbežného opatrenia musel súd najprv právoplatne rozhodnúť o vstupe do konania na strane odporcu subjektu navrhnutého PZN a až potom mohol súd rozhodovať o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 06. 12. 2012 bolo rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania a o pripustení do konania ďalšej osoby na strane odporcu, pričom bola PZN súčasne vyzvaná na odstránenie vady návrhu v časti navrhovaného odporcu v 3. rade. Dňa 21. 01. 2013 doplnila PZN svoje podanie doručené súdu dňa 10. 10. 2012 a oznámila, že na pripustení tretej osoby ako odporcu v 3. rade netrvá. Podanie adresovala v jednom vyhotovení do dvoch spisov (26Cb/71/2011 a 26Cb/72/2011). Dňa 21. 01. 2013 PZN žiadala pripustiť zmenu návrhu čo do petitu. Dňa 04. 04. 2013 bolo doručené písomné podanie odporcu v 2. rade na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka konania. Dňa 12. 07. 2013 bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súčasne bol nariadený TP na deň 07. 10. 2013 a PZN bola vyzvaná na odstránenie vád návrhu spočívajúcich v nedoložení náležitého počtu rovnopisov a to v lehote 5 dní. Súčasne bola PZN vyzvaná, aby svoje podania vždy označila jednoznačne, ktorého konania sa týka a aby doručovala listiny v náležitom počte. Dňa 08. 08. 2013 podal odporca v 2. rade odvolanie voči uzneseniu zo dňa 06. 12. 2012 a opätovne požiadal o pripustenie do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Dňa 09. 09. 2013 doručila PZN listiny podľa výzvy zo dňa 12. 07. 2013 doručenej jej dňa 13. 08. 2013, pričom doručil aj listiny, na ktorých doloženie nebola vyzvaná. Dňa 07. 10. 2013 sa konalo pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na TP dňa 10. 02. 2014. Dňa 10. 02. 2014 sa malo konať pojednávanie, na ktoré sa PZN nedostavila, neúčasť ospravedlňovala zdravotnými dôvodmi. Dňa 14. 03. 2014 sa pojednávanie nekonalo. Dňa 16. 10. 2014 PZN oznámila zmenu adresy. Dňa 22. 01. 2015 bolo doručené písomné podanie PZN a súčasne súdu doložila už doručené listiny ako aj listiny ešte nedoručené, avšak len v jednom vyhotovení. Dňa 04. 05. 2015 bol tunajšiemu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami, návrh aj prílohy doložila v jednom vyhotovení. Dňa 17. 09. 2015 bol daný pokyn na vykonanie výzvy PZN na doplnenie rovnopisov podaní.

5.2 Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil aj ústavný súd z obsahu spisov okresného súdu, ktoré mu boli predložené na previerku 31. decembra 2015. Navyše ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 71/2011 a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 72/2011 právny zástupca odporkyne v 2. rade podaním z 8. septembra 2015 žiadal návrh sťažovateľky zamietnuť. Dňa 2. novembra 2015 doručila právna zástupkyňa sťažovateľky čiastočné späťvzatie návrhov voči odporkyni v 1. rade. Dňa 7. decembra 2015 okresný súd určil termín pojednávaní na 16. december 2015, ktoré sa konali bez prítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním zo 14. decembra 2015 z dôvodu starostlivosti o chorú matku a súčasne z dôvodu jej práceneschopnosti. Na pojednávaniach okresný súd vypočul právneho zástupcu odporkyne v 2. rade a vyzval ho, aby sa vyjadril k návrhom sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia z 29. apríla 2015 a vo veci samej. Tieto pojednávania okresný súd odročil na 11. apríl 2016, resp. 13. apríl 2016 (26 Cb 72/2011). V spisoch sa tiež nachádzajú aj uznesenia z 22. decembra 2015 o zastavení konania proti odporkyni v 1. rade a zamietnutí návrhov sťažovateľky na vydanie predbežných opatrení z 29. apríla, resp. 30. apríla 2015.

«. . . Pokiaľ Mgr. Stanček uviedol. . ., že právna zástupkyňa navrhovateľa (PZN JUDr. Michalenková) nedoručila súdu napriek samostatnej výzve zo dňa 6. 8. 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami v náležitom počte.

. . z augusta 2015 (zrejme takýto dátum by mal byť ako dátum odoslania uvedený ?) právnej zástupkyni sťažovateľa takáto výzva nebola doručená a ani jej pošta neoznámila uloženie poštovej zásielky z augusta 2015. V tejto súvislosti chce sťažovateľ ešte poukázať na opakované chybné doručovanie písomností z Okresného súdu Pezinok, ktorý doručoval písomné zásielky v daných veciach na neaktuálnu (neexistujúcu) adresu advokátskej kancelárie JUDr. Michalenkovej v , kde právna zástupkyňa sťažovateľa už nemá sídlo svojej advokátskej kancelárie od 1. novembra 2014 (!), pričom o zmene sídla svojej kancelárie Okresný súd Pezinok v oboch súdnych konaniach písomne upovedomila doporučenými listami zo dňa 14. 10. 2014. Napriek tejto skutočnosti Okresný súd Pezinok doručoval viaceré písomnosti na túto neexistujúcu adresu.

. . snaží vyviniť tým, že sústavne obviňuje sťažovateľa a jeho právnu zástupkyňu že údajne nedoručovala súdu potrebný počet listín a najmä k návrhom o vydanie predbežných opatrení z 29. 4. 2015 a z 30. 4. 2015.

. . Okresný súd Pezinok mal vedomosť a ústavný súd si to môže v súdnych spisov preveriť, že odporca. . . je de facto neexistujúca spoločnosť s neexistujúcim sídlom. . . . . . Táto skutočnosť bola konajúcemu sudcovi dobre známa, lebo ju vo viacerých písomných podaniach opakovane mnoho krát uviedol sťažovateľ.

Konajúci sudca v daných veciach od počiatku t. j. od začiatku roku 2011 až do súčasnosti nepretržite (permanentne) porušoval ust. § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Taktiež konajúci sudca sústavne a opakovane porušoval článok 47 ods. 3 Ústavy

. . od odporcov nevyžadoval vôbec nič, konkrétne sudca nevykonal žiadne opatrenie aby zabezpečil prítomnosť odporcov 1. a 2. na súdnych pojednávaniach, ani ani sa nezúčastnili ani jediného súdneho pojednávania, hoci ich účasť sťažovateľ opakovane a písomne žiadal zabezpečiť, lebo obe spomínané ženy sa podieľali na nehoráznom podvode a spôsobili škodu navrhovateľovi minimálne 160 tisíc eur.

. . . Keďže súd si je vedomý, do akej „prekérnej“ a v podstate bezvýchodiskovej situácie dostal svojim postupom sťažovateľa t. j. že dnes už sťažovateľ objektívne nevymôže absolútne nič od odporcu na 1./ mieste.

. ., vedie sa proti nemu v r. 2013 deväť exekučných konaní z čoho, je osem pre extrémne vysoké pohľadávky Daňových úradov Senec a Nitra (pohľadávky v státisícoch eur, chybne vyplatené nadmerné odpočty DPH ) a tiež že uvedený povinný nemá absolútne žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

. ., ktorí sa dostavili na pojednávanie dobrovoľne, bez predvolania. . . . Až potom, keď Ústavný súd SR vyzval predsedu Okresného súdu v Pezinku na podanie vyjadrenia k ústavnej sťažnosti sťažovateľa v septembri 2015, začal sudca konať, ale opäť neuveriteľne zdĺhavým a pomalým spôsobom a ešte k tomu opäť aj protiprávnym, keď vytýčil termín súdneho pojednávania v oboch veciach na deň 16. 12. 2015, pričom už v čase vytyčovania termínu súdneho pojednávania mal vedomosť, že v žiadnom prípade nebude zachovaná u navrhovateľa zákonná najmenej 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie podľa ust. § 115 ods. 2 OSP, predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 15.12.2015 t.j. jeden deň pred pojednávaním, na ktoré sa čakalo cca dva kalendárne roky!

spoločnosť GEOVRTY- DRILLROCK s.r.o. vykonala objednané vrtné práce. Sudca sa totiž rozhodol, že bude dokazovať po piatich rokoch, či vôbec boli vrtné práce zo strany sťažovateľa vykonané! To je samozrejme reakcia na sťažnosť na Ústavný súd SR a nie je ťažké uhádnuť, aký bude výsledok oboch konaní, hoci sťažovateľ doložil do oboch súdnych spisov na OS Pezinok kópie uznesení z trestných konaní pred OR PZ v Žiari nad Hronom a OR PZ v Senci.

Právny zástupca odporkyne na 2./ mieste... požiadal písomne Okresný súd... písomnými podaniami z 8. 8. 2013, z 16. 4. 2013 aby súd pripustil vstup ako tzv. vedľajšej účastníčky podľa ust. § 93 ods. 3 OSP, čomu sťažovateľ neporozumel, z akého konkrétneho dôvodu chce by odporkyňa na 2./ mieste vedľajšou účastníčkou oboch súdnych konaní „údajne má záujem na výsledku konania a má záujem predmetné veci riešiť“, keď na početné písomné výzvy sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne z rokov 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 nereagovala ani jediný krát a jej právny zástupca na súde opakovane uvádzal, že považuje žalobu voči odporkyni na 2./ mieste za šikanóznu a právne nepodloženú! Z týchto chaotických a protichodných vyhlásení a vyjadrení, ktoré majú za cieľ iba zavádzať súd, zavádzať navrhovateľa (sťažovateľa) a pred orgánmi činnými v trestnom konaní vzbudzovať dojem, že je ochotná sťažovateľovi spôsobenú škodu uhradiť, v dôsledku čoho bolo aj voči nej trestné stíhanie zastavené a v dôsledku čoho sťažovateľ nemá do dnešného dňa voči škodkyni žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by bolo exekučným titulom a za tejto procesnej situácie, ešte sudca Okresného súdu Pezinok sa niekoľko krát na pojednávaniach pýtal právnej zástupkyne sťažovateľa, prečo žaluje odporkyňu na 2./ mieste , prečo nežaluje výlučne len odporcu 1./... ... Sťažovateľ si nerobí žiadne naivné ilúzie o ďalšom priebehu súdneho konania v spomínaných dvoch veciach na Okresnom súde v Pezinku, bude musieť podávať početné a finančne nákladné opravné prostriedky a čakajú ho ešte dlhé roky súdnych konaní, vedenie ktorých je veľmi finančne náročné a z toho dôvodu suma 25.000.- eur tzv. primerané finančné zadosťučinenie... samozrejme nie je kompenzáciou za vzniknutú škodu, dokonca nepokrýva ani doteraz vzniknuté hotové výdavky sťažovateľa, je to len inštitút spravodlivého pripomenutia Okresnému súdu Pezinok, aké vysoké finančné výdavky musia znášať účastníci súdnych konaní, ktoré aj tak nakoniec ich škody nenahradia a to aj vďaka systému práce súdov... Preto považuje požadovanú sumu... za úplne obvyklú a bežnú v prípadoch nečinnosti súdov, iní poškodení účastníci požadujú podstatne vyššie sumy. Pokiaľ by sa sťažovateľ ešte v budúcnosti chcel domáhať tzv. náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok a podať žalobu na Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR čakal by ho na Okresnom súde Bratislava I dlhoročný minimálne 6-7 rokov trvajúci súdny spor, opäť spojený s vysokými výdavkami na právne služby a to po dlhé roky.»

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavaných veciach, ústavný súd konštatuje, že je pravdou, že sťažovateľka pri podaní návrhov nezaplatila súdny poplatok, nezúčastnila sa aj dvoch nariadených pojednávaní 10. februára 2014 a 16. decembra 2015 (neúčasť však riadne ospravedlnila) a podávala tiež návrhy na vydanie predbežných opatrení, na prerušenie konania, návrhy na dokazovanie (výsluchom viacerých svedkov), ako aj viaceré zmeny žalobného petitu a zmenu účastníkov na strane odporcov, ale na druhej strane tieto okolnosti nemožno pripísať iba na jej ťarchu, pretože využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi (Občianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jej práva v občianskom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (I. ÚS 31/01). Pokiaľ ide o nutnosť predkladania ďalších rovnopisov listín, je síce preukázané, že okresný súd naozaj právnu zástupkyňu sťažovateľky viackrát vyzýval na ich predloženie, ale na druhej strane bolo z jeho strany potrebné zvážiť, či výzvy na predloženie ďalších kópií dôkazov z polície, exekútorského úradu alebo okresnej prokuratúry mali byť zasielané aj iným účastníkom a vyhotovované viackrát, ak [navyše odporkyňa v prvom rade bola v úpadku a nikdy nepreberala zásielky, čo bolo okresnému súdu dobre známe už od februára 2013 (č. l. 242 v spise 26 C 71/2011)] odporkyňa v druhom rade bola pred týmito orgánmi aj sama vypočúvaná. Takisto okresný súd doručoval do októbra 2015 svoje výzvy aj na inú adresu právnej zástupkyne sťažovateľky, ako mu oznámila listom zo 14. októbra 2014 (č. l. 332 v spise 26 C/71/2011). Preto sa ústavný súd nemohol stotožniť s názorom okresného súdu, že sťažovateľka a jej správanie bolo podstatnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“ (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010)

14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Cb 71/2011 a sp. zn. 26 Cb 72/2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

III.

15. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresného súdu, prikázal mu, aby vo veciach konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojich veciach (bod 2 výroku nálezu).

20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Michalenkovou. Advokátka vykonala v roku 2015 dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu 148,22 €. Odmena advokátke za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada predstavuje sumu 296,44 €. K tomu vykonala aj jeden právny úkon v roku 2016 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 26. januára 2016) v sume 143 € a 1 x režijný paušál v sume 8,58 €. Keďže uplatnená náhrada trov konania sťažovateľky za tri úkony právnej služby je totožná so sumou vypočítanou ústavným súdom, trovy právneho zastúpenia jej boli priznané v celkovej sume 444,85 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.