I. ÚS 481/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 481/2023-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1. , , , a 2. , , , zastúpených JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. augusta 2023 a doplnenou 18. augusta 2023 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktoré žiadajú zrušiť. Okrem toho žiadajú priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 62/2019 o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov prvou výrokovou vetou napadnutého uznesenia uložil sťažovateľovi v 1. rade (žalobcovi v 1. rade) poriadkovú pokutu vo výške 250 eur a druhou výrokovou vetou napadnutého uznesenia uložil sťažovateľovi v 2. rade (žalobcovi v 2. rade) poriadkovú pokutu vo výške 50 eur, a to podľa § 102 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dôvodom uloženia poriadkovej pokuty bolo to, že na pojednávaní okresného súdu konanom 31. marca 2023 sťažovateľ v 1. rade po celú dobu pojednávania rušil poriadok a dôstojný priebeh pojednávania neustálym vykrikovaním, urážlivými správami voči sudkyni, nerešpektovaním pokynov súdu, vykonávaním obrazového záznamu z pojednávania napriek nesúhlasu súdu a zároveň odmietol splniť príkaz súdu na opustenie pojednávacej miestnosti po skončení pojednávania, a to až v takej intenzite, že súd musel privolať príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže. Do rušenia poriadku a dôstojného priebehu pojednávania sa popri sťažovateľovi v 1. rade zapájal aj sťažovateľ v 2. rade, avšak v nižšej intenzite, pričom rovnako bez vyzvania komentoval v podstate každé vyjadrenie súdu a napokon spolu so sťažovateľom v 1. rade odmietol opustiť pojednávaciu miestnosť. 3. Ústavnej sťažnosti predchádzala ústavná sťažnosť sťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27 CoCsp 42/2022-237 z 31. januára 2023 [vydaného v spore (žalobcu) proti sťažovateľom (žalovaným) o zaplatenie pohľadávky predstavujúcej nedoplatky za služby spojené s užívaním ich bytu], ktorú ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 320/2023-19 z 8. júna 2023 odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie vzhľadom na to, že súbežne s ňou podali aj dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 27 C 62/2019 zo 6. apríla 2023 o uložení poriadkovej pokuty (bod 2), s ktorým sťažovatelia nesúhlasia a považujú ho za nepravdivé vo vzťahu k priebehu pojednávania konaného 31. marca 2023 (bod 4). 6. Ústavný súd sa charakterom rozhodnutia o poriadkovej pokute zaoberal v uznesení č. k. III. ÚS 152/2017 z 28. februára 2017, ktorým judikoval (ZNaU 57/2017), že «Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli.

význam. Za týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu vylučovaného rozhodnutia. Z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili (m. m. III. ÚS 193/2018, III. ÚS 346/2018).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom požadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „ustanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z ústavy a dohovoru či listiny (m. m. I. ÚS 327/2010, IV. ÚS 562/2018).

11. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľov uvedenú v ústavnej sťažnosti ústavný súd požiadal okresný súd o zaslanie fotokópie zápisnice z pojednávania konaného 31. marca 2023, z ktorej obsahu zistil, že po otvorení pojednávacej miestnosti a po výzve vo veci konajúcej sudkyne sťažovateľ v 1. rade odmietol ukončiť nahrávanie priebehu pojednávania na video prostredníctvom mobilného telefónu s tým, že „súd mu klame, fabuluje a zvádza“. Sťažovatelia následne nerešpektovali výzvu ani opakovanú výzvu zákonnej sudkyne na preukázanie ich totožnosti predložením občianskeho preukazu, pričom vykrikovali, aby sa zákonná sudkyňa legitimovala, „či nie je iba figúrka v habite, kabátiku.

Následne sťažovateľ v 1. rade bez vyzvania pristúpil k stolu zákonnej sudkyne a nanútil jej na stôl listiny, ktoré chcel doručiť len jej osobne, čo odmietla a poučila ho, že má možnosť listiny doručiť cez podateľňu okresného súdu, na čo reagoval slovami: „Rozumiete s porozumením? Viete sa podpísať?“ Ani výzvu a opakovanú výzvu zákonnej sudkyne na opustenie pojednávacej miestnosti sťažovatelia neposlúchli, preto zákonná sudkyňa v strachu o svoju bezpečnosť privolala príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stáže, v prítomnosti ktorých sťažovateľ v 1. rade naďalej pokračoval vo vykrikovaní a útočení na nich slovami „Doštudovať! Pojednávanie skončilo vedúca. Milostivá.

Z prednesených argumentov sťažovateľov nevyplýva nič, čo by posunulo prerokovávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Na uvedenom závere ústavného súdu nemôže nič zmeniť ani uznesenie okresného súdu o prerušení konania, ktoré je z hľadiska posudzovania (ne)dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľom irelevantné. V danom prípade sa totiž skúma výslovne správanie toho-ktorého sťažovateľa ako subjektu, ktorému bola uložená povinnosť a v nadväznosti na jej nesplnenie i pokuta. Na prípadné výhrady k vedeniu súdneho konania okresným súdom slúži inštitút sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nedovoľuje prijať záver o tom, že by v tomto prípade došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak, že by mohlo zasiahnuť do základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1

15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal.