I. ÚS 490/2014

1. Základné právo Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťany na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Slovenskému rybárskemu zväzu – Mestskej organizácii Piešťany p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p ovin n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť Slovenskému rybárskemu zväzu – Mestskej organizácii Piešťany trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2013 doručená sťažnosť Slovenského rybárskeho zväzu – Mestskej organizácie Piešťany (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 469/2008.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 801/14 z 20. novembra 2014, v ktorom uviedol chronologický prehľad úkonov vykonaných vo veci konajúcimi sudcami a vyšším súdnym úradníkom. V ďalšej časti svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla: „Pokiaľ v konaní došlo k prieťahom tieto boli spôsobené zaťaženosťou sudcov, konajúcich vo veci, a potrebou v pridelených veciach konať podľa poradia nápadu, preto bezprostredne po podaní veci na súd neboli vykonávané úkony vo veci, nakoľko sudcovia konali v skôr pridelených veciach. Prieťahy tak vznikli objektívnymi okolnosťami, ktoré nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu. V ústavnej sťažnosti namietanej absolútnej neistote sťažovateľa (odporcu) s ohľadom na neúmernú dĺžku konania, si dovolím poukázať na skutočnosť, že odporca sa o predmetnom konaní dozvedel až 25. 09. 2013, kedy si prevzal návrh s prílohami spolu s predvolaním na termín pojednávania. Pred 25. 09. 2013 sťažovateľ (odporca) nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní a po tomto dátume boli úkony vykonávané plynule a bez prieťahov, pričom na druhom pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté v prospech sťažovateľa (odporcu), pričom rozsudok vo veci samej je právoplatný dňom 25. 06. 2014, nakoľko navrhovateľ podal odvolanie len voči rozhodnutiu o náhrade trov konania. Sťažovateľovo (odporcovo) ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemohlo byť porušené, keďže sa o konaní dozvedel až 25. 09. 2013, pričom jeho právna neistota ohľadom výsledku konania trvala len do 25. 06. 2014, kedy bolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté.“

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Zo sťažnosti a vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná vec o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 10 674,30 € s príslušenstvom bola meritórne rozhodnutá 5. marca 2014, pričom rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným 25. júna 2014.

Navrhovateľ podal odvolanie len voči rozhodnutiu o náhrade trov konania, o ktorom Krajský súd v Trnave dosiaľ nerozhodol.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu [povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02)].

c) Okresný súd vo veci právoplatne rozhodol po 6 rokoch od podania návrhu. Ústavný súd uvádza, že po zmene zákonného sudcu bol prvý úkon vo veci vykonaný po viac ako 3 rokoch od podania návrhu a z celej dĺžky konania predstavovalo zisťovanie podmienok a následné rozhodnutie o oslobodení navrhovateľa od súdnych poplatkov obdobie od 26. septembra 2011 do 17. júla 2013. Prvé pojednávanie vo veci sa na okresnom súde uskutočnilo 9. decembra 2013, teda po viac ako piatich rokoch od podania návrhu. Pojednávanie bolo odročené na 5. marec 2014. Na tomto pojednávaní po pripojení ďalších dvoch spisov okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným 25. júna 2014. 13. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že postoj okresného súdu k právnej neistote sťažovateľa tak, ako ho formuloval vo svojom vyjadrení (pozri bod 5 sťažnosti), v žiadnom prípade neobstojí a v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

15. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to v sume 275,94 €, tak ako si ju uplatnil aj samotný sťažovateľ. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015