I. ÚS 515/2015
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.515.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Brňák
- IČS
- 4932/2015
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 515/20158
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn. Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn. Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 2. apríla 2015 do 30. apríla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenia“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou a Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená. Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľka podala odvolania, v dôsledku čoho jej tenktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].
Krajský súd napadnutými uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania potvrdil ako vecne správne.
3. V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tomktorom prípade poukazuje i na „... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204, 1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní. Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť z odvolania nevzniká.“.
4. V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. 6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn. Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľky [týkajúce sa okrem iného v tomktorom prípade i poukazu sťažovateľky na časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)], ústavný súd v závere len stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnej rozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08).
11. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 515/2015
Por sp. zn. sťažností vedených sp. zn. uznesení Krajského súdu . č. ústavným súdom (Rvp) v Trenčíne 1. Rvp 4932/2015 sp. zn. 6 Co 895/2014 z 27. januára 2015 2. Rvp 4933/2015 sp. zn. 6 Co 826/2014 z 27. januára 2015 3. Rvp 4934/2015 sp. zn. 4 Co 431/2014 z 15. januára 2015 4. Rvp 5559/2015 sp. zn. 16 Co 163/2014 z 27. januára 2015 5. Rvp 5560/2015 sp. zn. 16 Co 123/2014 z 27. januára 2015 6. Rvp 5561/2015 sp. zn. 16 Co 161/2014 z 27. januára 2015 7. Rvp 5562/2015 sp. zn. 16 Co 121/2014 z 27. januára 2015 8. Rvp 5563/2015 sp. zn. 16 Co 147/2014 z 27. januára 2015 9. Rvp 5564/2015 sp. zn. 17 Co 149/2014 z 29. januára 2015 10. Rvp 5565/2015 sp. zn. 17 Co 157/2014 z 29. januára 2015 11. Rvp 5566/2015 sp. zn. 17 Co 542/2014 z 28. januára 2015 12. Rvp 5567/2015 sp. zn. 17 Co 275/2014 z 28. januára 2015 13. Rvp 5568/2015 sp. zn. 6 Co 893/2014 z 27. januára 2015 14. Rvp 5569/2015 sp. zn. 17 Co 272/2014 z 28. januára 2015 15. Rvp 5570/2015 sp. zn. 6 Co 751/2014 z 27. januára 2015 16. Rvp 5571/2015 sp. zn. 17 Co 16/2014 z 29. januára 2015 17. Rvp 5572/2015 sp. zn. 6 Co 250/2014 z 27. januára 2015 18. Rvp 5573/2015 sp. zn. 4 Co 404/2014 z 15. januára 2015 19. Rvp 5574/2015 sp. zn. 4 Co 434/2014 z 15. januára 2015 20. Rvp 5575/2015 sp. zn. 17 Co 137/2014 z 29. januára 2015 21. Rvp 6218/2015 sp. zn. 16 Co 119/2014 z 17. februára 2015 22. Rvp 6219/2015 sp. zn. 4 Co 480/2014 z 29. januára 2015 23. Rvp 6220/2015 sp. zn. 4 Co 473/2014 z 29. januára 2015 24. Rvp 6221/2015 sp. zn. 16 Co 222/2014 z 17. februára 2015 25. Rvp 6222/2015 sp. zn. 17 Co 34/2014 z 29. januára 2015 26. Rvp 6226/2015 sp. zn. 17 Co 85/2014 z 29. januára 2015
27. Rvp 6227/2015 sp. zn. 16 Co 153/2014 z 17. februára 2015 28. Rvp 6228/2015 sp. zn. 17 Co 117/2014 z 29. januára 2015 29. Rvp 6229/2015 sp. zn. 17 Co 385/2014 z 11. februára 2015 30. Rvp 6230/2015 sp. zn. 17 Co 891/2014 z 25. februára 2015 31. Rvp 6231/2015 sp. zn. 17 Co 393/2014 z 11. februára 2015 32. Rvp 6232/2015 sp. zn. 17 Co 910/2014 z 25. februára 2015 33. Rvp 6236/2015 sp. zn. 6 Co 385/2014 z 27. januára 2015 34. Rvp 6237/2015 sp. zn. 4 Co 412/2014 z 15. januára 2015 35. Rvp 6238/2015 sp. zn. 19 Co 14/2014 z 12. februára 2015 36. Rvp 6239/2015 sp. zn. 17 Co 13/2014 z 29. januára 2015 37. Rvp 6240/2015 sp. zn. 5 Co 713/2014 z 25. februára 2015 38. Rvp 6241/2015 sp. zn. 15 Co 707/2014 z 25. februára 2015 39. Rvp 6242/2015 sp. zn. 16 Co 141/2014 z 10. februára 2015 40. Rvp 6243/2015 sp. zn. 16 Co 176/2014 z 10. februára 2015 41. Rvp 6244/2015 sp. zn. 4 Co 884/2014 z 29. januára 2015 42. Rvp 6245/2015 sp. zn. 6 Co 555/2014 z 10. februára 2015