I. ÚS 54/2016
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Milan Ľalík
- IČS
- 14180/2015
- Citované
- 207× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 54/2016-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2016 v senáte zloženom z predsedu Milan Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť , v zastúpení advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, Štúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 109/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 109/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 109/2007 k o n a l bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e jej p o v i n n ý zaplatiť Okresný súd Kežmarok do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Petrovského do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Odôvodnenie:
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) začatom 9. apríla 2007, ktoré ešte nie je skončené. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie v záhlaví označených práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a trovy konania.
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá v liste z 19. apríla 2016 urobila prehľad procesných úkonov súdu od 19. apríla 2007 (keď bola doručená žaloba) do 14. apríla 2016, keď sudca odročil pojednávanie na 20. jún 2016 s tým, že ešte zváži nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Konštatovala, že na zistených prieťahoch sa sťažovateľka nepodieľala, tieto boli spôsobené nečinnosťou súdu v rôznych obdobiach, jeho neefektívnou činnosťou a nečinnosťou povereného znalca na vypracovanie posudku; súhlasila s upustením od ústneho pojednávania, keď posúdenie veci nechala na ústavný súd. Aj sťažovateľka súhlasila s neverejným pojednávaním ústavného súdu.
3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. I. ÚS 32/2016).
6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, spravidla na jedinom pojednávaní (§ 114 ods. 1 OSP).
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OPS povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
7. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej ne/primeranosti sa opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, konanie a procesnú aktivitu sťažovateľa a ostatných účastníkov konania, ako i správanie príslušných orgánov verejnej moci (príslušného súdu); do úvahy treba vziať aj to, čo je pre sťažovateľa v konaní jeho predmetom.
8. Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťou sudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva, zakotvené v ústave i v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe.
9. Vzhľadom na extrémnu dĺžku konania (viac ako 9 rokov) ústavný súd vôbec nepovažoval za významné podrobne skúmať uvedené kritériá, pretože ani právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a platí, že oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou (porov. rozhod. Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Medvedskyi v. Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75).
10. Preto ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo (dochádza) k prieťahom, a teda že je ním zasiahnuté do ústavou zaručeného práva sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Tento stav je zapríčinený nečinnosťou okresného súdu, jeho neefektívnou (resp. nesústredenou) činnosťou a nerozhodnosťou pri komunikácii so znalcom a pod.
11. Ústavný súd preto zároveň prikázal okresnému súdu konať v ďalšom období bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
12. Keďže tento preventívny prostriedok nie je spôsobilý priniesť nápravu uvedeného stavu, ústavný súd pristúpil aj k použitiu kompenzačného prostriedku nápravy, ktorým je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 500 €, pričom sumu zaplatí okresný súd sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
13. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátom pred ústavným súdom v sume 296,44 €, a ktoré jej zaplatí okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu (§ 36 ods. 2, § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP); ide o odmenu za dva úkony vykonanej právnej služby podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2016