I. ÚS 546/2015

1. Základné právo , , a na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Ing. , , a p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 626,48 € (slovom šesťstodvadsaťšesť eur a štyridsaťosem centov), ktorú j e im Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Ľuptáka, advokátska kancelária, Námestie slobody 10, Prievidza, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 546/2015-21 z 9. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , , a , všetci (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015.

3. Písomným oznámením z 11. novembra 2011, ktoré bolo sťažovateľom doručené 21. novembra 2011, správkyňa reštrukturalizácie sťažovateľom oznámila, že poprela ich pohľadávky, preto sa sťažovatelia žalobou podanou (v 30-dňovej lehote) okresnému súdu 2 12. decembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cbi 35/2011 domáhali proti žalovanej správkyni Vojenského opravárenského podniku Nováky a. s. v reštrukturalizácii „... určenia pravosti pohľadávky a výšky, ktorá bola popretá v reštrukturalizácii Vojenského opravárenského podniku Nováky a. s...“. Podaním z 19. decembra 2011 sťažovatelia predmetnú žalobu opravili tak, že ako žalovanú označili namiesto správkyne reštrukturalizácie priamo obchodnú spoločnosť Vojenský opravárenský podnik Nováky a. s., pričom okresný súd 2 tento úkon sťažovateľov kvalifikoval ako návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalovaného a uznesením č. k. 36 Cbi 35/2011-34 z 15. augusta 2013 rozhodol, že zámenu na strane žalovaného nepripúšťa s odôvodnením, že žalovaná reštrukturalizačná správkyňa so zámenou nesúhlasila.

4. O odvolaní sťažovateľov, ktoré odôvodnili aj tým, že svojím podaním z 19. decembra 2011 chceli iba opraviť svoju skoršiu žalobu v označení žalovaného, a nie domáhať sa zámeny účastníka na strane žalovaného, rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoKR 9/2013 z 23. júla 2014 tak, že uznesenie okresného súdu 2 z 15. augusta 2013 o nepripustení zámeny účastníka na strane žalovaného potvrdil, pričom dovolanie sťažovateľov proti tomuto uzneseniu krajského súdu najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 odmietol.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd jeho predsedníčka listom č. k. KP 3/2016-7, Nobs 8/2016 z 8. februára 2016 a k vhodnosti ústneho pojednávania aj právny zástupca sťažovateľov listom z 8. februára 2016.

7. 1 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: «Zo žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky, doručenej na súd 13. decembra 2011 vyplýva, že sťažovatelia (žalobcovia) označili za žalovanú , so sídlom , správkyňu podniku v reštrukturalizácii Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s.... Žalovaná je teda v žalobe riadne označená údajmi, ktoré ju identifikujú úplným, určitým a nezameniteľným spôsobom v súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Následne sťažovatelia podaním z 19. decembra 2011 za žalovaného označili Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s.... Uvedené podanie súd prvostupňový, odvolací, ako aj dovolací nepovažovali za opravu označenia žalovaného v návrhu na začatie konania s odôvodnením, že žalovaná je riadne označená údajmi, ktoré ju jednoznačne identifikujú a toto jej označenie je správne. A len v prípade, ak by označenie žalovanej v návrhu na začatie konania bolo neúplné, resp. nezrozumiteľné, prichádzal by do úvahy postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p., teda oprava alebo doplnenie podania. V podaní z 19. decembra 2011 žalobcovia uviedli, že návrh na určenie pravosti pohľadávky a jej výšky popretej v reštrukturalizácii, opravujú tak, že „odporcom bude: Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., Duklianska 60, Nováky, IČO: 36 350 451.“ Uvedenému podaniu súdy nevyhoveli z dôvodu, že postup podľa § 92 ods. 4 by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by išlo o zámenu žalobcu alebo žalovaného, ak by účastníci s takouto zmenou súhlasili. Keďže žalovaná označená v žalobe so svojou zámenou nesúhlasila, okresný súd správne rozhodol, keď návrh na zámenu účastníka na strane žalovanej nepripustil a odvolací súd správne toto rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti v zmysle ust. § 239 O. s. p. a § 237 O. s . p.. ... oznamujeme, že najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.»

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených práv v príčinnej súvislosti s tým, že najvyšší súd rovnako ako pred ním súdy nižšej inštancie, podaniu sťažovateľov z 19. decembra 2011, ktorým sa domáhali doplnenia nimi skôr podanej žaloby z 12. decembra 2011, pripísal odlišný právny účinok, ako týmto podaním mienili vyvolať samotní sťažovatelia.

12. V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07).

13. Najvyšší súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto: «Z návrhu o určenie pravosti popretej pohľadávky a jej výšky doručenej okresnému súdu dňa 13. decembra 2011 vyplýva, že žalobcovia označili za žalovanú , so sídlom , správkyňu podniku v reštrukturalizácii

. Podanie žalobcov z 19. decembra 2011 (doručené okresnému súdu dňa 20. decembra 2011) nemožno považovať za opravu označenia žalovanej v návrhu na začatie konania, pretože žalovaná je v návrhu na začatie konania riadne označená údajmi, ktoré ju jednoznačne identifikujú a toto jej označenie je aj správne. Len v prípade, ak by označenie žalovanej v návrhu na začatie konania bolo neúplné, resp. nezrozumiteľné, prichádzal by do úvahy postup podľa ust. § 43 ods. 1/ O. s. p. t.j. oprava alebo doplnenie podania.

Okresný súd, ako aj odvolací súd správne postupovali, keď podanie žalobcov z 19. decembra 2011 z hľadiska jeho obsahu považovali za návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. Nesprávny je názor dovolateľov, že postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by išlo o zámenu žalobcu alebo žalovaného, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. Naopak, postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. pôvodný účastník konania (ktorý má byť zamenený), ako aj ten subjekt, ktorý má do konania vstúpiť na jeho miesto v dôsledku zámeny účastníka konania. Postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. neprichádza do úvahy práve vtedy, ak by žalobcom alebo žalovaným bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. Predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. je spôsobilosť mať práva a povinnosti.

K tomuto dňu sa posudzuje aj správnosť a úplnosť podania (návrhu na začatie konania) v zmysle ust. § 43 O. s. p. Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch súvisí s údajmi, ktoré ich identifikujú ako osoby, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, pričom opravou účastníka nie je možné označiť za účastníka úplne iný subjekt. Oprava údajov o účastníkoch sa tak obvykle týka najmä opravy chýb v písaní alebo doplnení identifikačných údajov ako napr. adresa pobytu alebo sídla, identifikačné číslo pri právnických osobách a podobne. Okresný a krajský súd preto postupovali správne, keď podanie žalobcov z 19. decembra 2011 posúdili ako procesný návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej. Keďže žalovaná označená v návrhu na začatie konania so svojou zámenou v konaní nesúhlasila, okresný súd správne rozhodol, keď návrh na zámenu účastníka na strane žalovanej nepripustil, rozhodnutie ktoré odvolací súd považoval za správne, z dôvodu ktorého ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s.

2011 posúdil ako návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej a z dôvodu nesúhlasu žalovanej s jej zámenou v konaní rozhodol tak, že zámenu účastníka konania na strane žalovanej nepripustil a následne odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.»

16. S uvedenou námietkou sťažovateľov o možnej aplikácii § 92 ods. 1 OSP o pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného sa však najvyšší súd vysporiadal iba sporadickým konštatovaním, že „Judikát NS SR R 71/2007 (na ktorý poukázali dovolatelia) sa vzťahuje k inému procesnému prípadu, a to pristúpeniu ďalších účastníkov do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p., a nemožno ho použiť v posudzovanom prípade týkajúcom sa zámeny účastníka konania podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p.“, avšak najvyšší súd sa bližšie nezaoberal tým, z akého dôvodu je v danom prípade neprijateľná aplikácia inštitútu pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

17. Podľa § 92 ods. 1 OSP na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

18. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalovaným je ten, koho žalobca v žalobnom návrhu označil ako žalovaného, pričom nie je rozhodujúce, či označený žalovaný je alebo nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v žalobnom návrhu, pretože žalobca určuje iba okruh účastníkov konania aj na strane žalovaného, avšak posúdenie hmotnoprávneho vzťahu je až v právomoci súdu.

20. V intenciách uvedeného sa teda najvyšší súd náležite nevysporiadal s tým, či skutočne v okolnostiach danej veci išlo iba o doplnenie, resp. spresnenie pôvodného žalobného návrhu v označení okruhu žalovaných, keď sťažovateľom navyše v čase jeho doplnenia ešte stále plynula lehota na podanie žaloby vo veci, v reštrukturalizácii popretých pohľadávok, pričom navyše okresný súd 2 v tom čase nekonal ešte ani o prvotnom žalobnom návrhu, a teda či v konečnom dôsledku vzhľadom na posúdenie doplnenia sťažovateľov k ich prvotnému žalobnému návrhu súdmi nižšej inštancie ako návrhu na zámenu účastníka konania nebola sťažovateľom odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1, pretože napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nepovažuje za ústavne konformné a spravodlivé. Ak totiž žalobcovia – sťažovatelia neskôr urobili nápravu spočívajúcu v označení žalovaného, možno hovoriť aj o pôvodne chybnej žalobe (§ 43 OSP), ktorú žalobcovia sami opravili.

III.

21. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd v nadväznosti na zistenie porušenia ich základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

22. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si riadne uplatnil nárok na ich úhradu.