I. ÚS 54/94
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.1994.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- IČS
- 419/94
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
I. ÚS 54/94
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 7. novembra 1994 po predbežnom prerokovaní podnetov
, bytom vo veci preskúmania zákonnosti konania a rozhodovania všeobecných súdov takto
rozhodol:
Podnety na začatie konania sa o d -
m i e t a j ú pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej re-
publiky.
Odôvodnenie:
Podaním, došlým na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďa-
lej len "ústavný súd") 31. augusta 1994 domáhal sa pisateľ
ochrany svojho práva upraveného v článku 12 ods. 1 a ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ktoré bolo podľa jeho názoru po-
rušené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trnave v konaní
sp. zn. 10 C 127/92, Krajského súdu v Bratislave (doručeného 17.5.1993) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skončeného 31. augusta 1993 vo veci neospravedlnenej absencie.
V podaní z 28. septembra 1994 pisateľ naviac uvádza, že
článok 12 ods. 1 a ods. 4 ústavy porušila aj organizácia tým, že
v júli 1993 pri zrušení funkcie SOPT pre bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci a požiarnej ochrany, ktorú vykonával pisateľ podnetu, rozdelila túto medzi dvoch technicko-hospodárskych pra-
-2-
covníkov a jeden z pracovníkov, ktorý funkciu prevzal, nespĺňal
podľa pisateľa podnetu požiadavky kladené na výkon tejto práce. Pisateľ podnetu sa domnieva, že tým došlo k porušeniu jeho práv
zo strany organizácie podľa už citovaného článku ústavy, rovnako
ako rozhodnutím okresného a krajského súdu, ktoré v konaní
sp.zn. 10 C 1/94 nevyhovel jeho žalobe o neplatnosť výpovede danú
pracovníkovi (pisateľovi podnetu) 16. júla 1993.
Obe podania, napriek rôznosti označenia, ako vyplýva ďalej
z ich obsahu, boli formulované ako podnet, a pisateľ v nich na-
mieta porušenie svojich práv jednak právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov vo veci samej a jednak konaním zamestnávajúcej organizácie pri obsadení novovytvoreného miesta po zrušení funkcie pisateľa podnetov.
Pretože pisateľ podnetov sa vo svojich podaniach odvoláva na článok 127 ústavy, ústavný súd poukazuje na to, že podľa tohoto ustanovenia rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhod- nutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štát-
nej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené
základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a
slobôd nerozhoduje iný súd.
Všeobecné súdy nemožno považovať ani za jeden z orgánov uve- dených v čl. 127 ústavy a rovnako aj podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Pre podanie ústavnej sťažnosti nie sú preto splnené zá-
konné podmienky. Rovnako ústavný súd nie je príslušný preskúmávať
zákonnosť rozhodovania všeobecných súdov (článok 141 ústavy).
Konštatovania uvedené v predchádzajúcom odseku sa vzťahujú v ce- lom rozsahu aj na rozhodnutia organizácie, týkajúce sa jej orga-
nizačnej štruktúry.
Článok 12 ods. 1 a 4 ústavy, na ktorý sa pisateľ podnetu
odvolával, sú všeobecnými ustanoveniami a sú uvedené v druhej
-3-
hlave ústavy, ktorá upravuje základné práva a slobody, pričom
ujma, spočívajúca vo finančnom postihu nie je v priamej príčinnej
súvislosti s uplatnením základných práv a slobôd pisateľa, ale
výsledkom neúspešného uplatnenia jeho návrhu na všeobecných sú-
doch o určenie, že neprítomnosť v práci nie je neospravedlneným
zameškaním práce z dôvodu, že dňa 6. mája 1992 čerpal zákonnú
dovolenku.
Z uvedených dôvodov rozhodol Ústavný súd Slovenskej republi- ky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnu- tia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať op-
ravný prostriedok.
V Košiciach, 7. novembra 1994
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Richard Rapant
predseda senátu