I. ÚS 554/2015

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Huttovej, advokátska kancelária, Bezekova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom postavení odporkyne účastníčkou napadnutého konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému (ďalej len „maloletý“), ktoré začalo na základe návrhu (ďalej len „navrhovateľ“) podaného na Okresnom súde Bratislava V. Na základe sťažovateľkou vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti z 25. apríla 2010 bol návrh postúpený miestne príslušnému okresnému súdu, kde je vedený pod sp. zn. 5 C 158/2010. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 5 C 158/2010-84 z 20. januára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým manželstvo sťažovateľky a navrhovateľa rozviedol a zároveň rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému. Proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému sa navrhovateľ odvolal. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania navrhovateľa uznesením sp. zn. 6 Co 30/2011 z 12. septembra 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením z 20. júna 2012 nariadil znalecké dokazovanie, ustanovenému znalcovi však neurčil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec podal znalecký posudok až po dvoch rokoch.

3. Sťažovateľka poukazuje na neúmernú dĺžku napadnutého konania, v ktorom sa viac ako 5 rokov rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, čo nie je možné považovať za rozhodovanie v primeranej lehote. Podľa sťažovateľky „Napriek tomu, že sa do odstránenia prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C 158/2010 zaangažovala aj verejná ochrankyňa práv, k týmto prieťahom dochádza naďalej. Sudca, ktorý vybavuje vec koná nesústredene a bezdôvodne vec neustále odročuje. Výsledkom takéhoto postupu súdu je to, že takmer 5 rokov od rozvodu môjho manželstva nie je rozhodnuté o tom, ktorý z rodičov sa bude osobne starať o môjho maloletého syna Jozefa a ako bude upravená voči nemu aj vyživovacia povinnosť.“.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutého konania:

Dňa 22. júna 2010 bola vec sťažovateľky postúpená z Okresného súdu Bratislava V miestne príslušnému okresnému súdu. Dňa 14. júla 2010 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka. Dňa 23. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí právnych zástupcov účastníkov bolo odročené na 2. november 2010. Dňa 2. novembra 2010 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky na 20. január 2011. Dňa 20. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol rozsudkom o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému. Dňa 22. júna 2011 bol spis z dôvodu navrhovateľom podaného odvolania predložený krajskému súdu. Dňa 12. septembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 30/2011 zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti úpravy práv a povinností k maloletému a vec v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 22. septembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 2. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2012. Zároveň žiadal zamestnávateľov účastníkov konania o oznámenie ich priemerného zárobku. Dňa 30. januára 2012 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na nariadenom pojednávaní z pracovných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť na iný termín. Dňa 31. januára 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 6. marec 2012. Dňa 6. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka nedostavila z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd odročil pojednávanie na 29. marec 2012. Dňa 29. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov bolo odročené na 3. máj 2012. Dňa 30. apríla 2012 navrhovateľ doručil návrh na vydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým. Dňa 2. mája 2012 sťažovateľka doručila návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o predbežnom opatrení.

Dňa 30. januára 2014 okresný súd požiadal znalca o informáciu o stave vypracovania znaleckého posudku. Dňa 18. marca 2014 ustanovený znalec doručil požadovanú informáciu. Dňa 25. augusta 2014 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku. Dňa 13. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku a určil mu konečnú lehotu na jeho vypracovanie do 31. októbra 2014. Dňa 21. októbra 2014 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok. Dňa 23. októbra 2014 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 27. novembra 2014 okresný súd priznal znalcovi znalečné. Dňa 30. decembra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2015. Dňa 15. januára 2015 okresný súd na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky zrušil nariadený termín pojednávania a odročil ho na 24. február 2015. V dňoch 24. februára 2015, 9. apríla 2015 a 16. júna 2015 okresný súd uskutočnil pojednávanie vo veci. Termín pojednávania nariadený na 16. júl 2015 okresný súd zrušil na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa. Dňa 1. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október 2015 pre účel vyhlásenia rozsudku. Dňa 22. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní vyhlásil meritórny rozsudok. Dňa 19. novembra 2015 okresný súd uznesením opravil dátum vyhlásenia rozsudku. Dňa 14. januára 2016 bol spis z dôvodu účastníkmi podaných odvolaní predložený krajskému súdu.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je úprava práv a povinností k maloletému, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

19. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

20. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že pri nariadení znaleckého dokazovania okresný súd neurčil ustanovenému znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, pričom v dôsledku nedostatočne razantného využívania poriadkových opatrení okresným súdom trvalo vypracovanie znaleckého posudku ustanoveným znalcom viac ako dva roky.

21. Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01). V tomto prípade sa tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahov v konaní aj v rámci fázy znaleckého dokazovania.

22. Napokon ústavný súd poukazuje aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorý v uznesení o nevylúčení znalca z konania uviedol nesprávne poučenie o možnosti podať proti takému uzneseniu opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, pričom jej odvolanie muselo byť z dôvodu jeho neprípustnosti odvolacím súdom odmietnuté.

27. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dĺžku napadnutého konania, v ktorom bolo v čase vydania tohto nálezu už meritórne rozhodnuté (i keď zatiaľ nie právoplatne), ako aj s prihliadnutím na podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 1 500 €.

28. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Martou Huttovou a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,73 €.