I. ÚS 56/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 56/2015­39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária – JUDr. Martin Modlitba, s. r. o., Záhradnícka 93, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Modlitba, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom predsedu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 211/2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Ndob 12/2014 z 20. októbra 2014 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 56/2015­13 zo 4. februára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom predsedu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 211/2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Ndob 12/2014 z 20. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) pri rozhodovaní o námietke zaujatosti.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľka je ako žalovaná v 1. rade účastníkom konania v právnej veci c/a a , o zaplatenie 160.272,12 € s prísl., vedenej na Krajskom súde... pod č.k. 3Cob 211/2013...“.

5. O námietke zaujatosti sťažovateľky rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že sudkyne krajského súdu nevylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 3 Cob 211/2013, pričom podľa sťažovateľky sa jej podaním zo 7. októbra 2014 nezaoberal „a ani ho pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudkýň nebral do úvahy“, teda je toho názoru, že predseda krajského súdu doplnenie námietky najvyššiemu súdu nepredložil, čím podľa nej „došlo a naďalej stále dochádza k zasahovaniu a porušovaniu práva sťažovateľky uvedeného v článku 46 ods. 1 Ústavy... v spojení s právami garantovanými v článku 6 Dohovoru...“. Najvyšší súd pri posudzovaní nezaujatosti dotknutých sudkýň nevychádzal ani z kompletnej spisovej dokumentácie týkajúcej sa sťažovateľkou namietanej nezaujatosti a všetkých informácií, ktoré sťažovateľka voči týmto sudkyniam namietala.

6. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že „dotknuté sudkyne sa podľa svojho vyjadrenia zo dňa 6. 10. 2014 necítia byť zaujaté, k žalobkyni ani jej právnej zástupkyni nemajú žiadny vzťah a že vyjadrenia sťažovateľky považujú za vymyslené, nepravdivé a ničím nepodložené. Z predloženej emailovej komunikácie... nie je možné konštatovať nadštandardný vzťah konajúcich sudkýň so žalobkyňou, jej právnou zástupkyňou či , a ani z nej nevyplýva, že sa týka konkrétnej veci sp. zn.: 3Cob 211/2013...“.

7. Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje ďalej na to, že «z obsahového hľadiska je... bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že emailová komunikácia sa týkala práve konania vedeného na Krajskom súde pod sp. zn.: 3Cob 211/2013, a to už len z toho dôvodu, že v uvedenom období bolo jediným konaním, ktorého účastníkom bola aj ... zistiť túto skutočnosť pre účely náležitého zistenia dôležitých východísk pre rozhodnutie o (ne)zaujatosti dotknutých sudkýň, nemohlo byť pre Najvyšší súd... žiadnou prekážkou a skutočnosť, že tak neurobil, len potvrdzuje, že Najvyšší súd... k zisteniu dôvodnosti vznesenej námietky (ne)zaujatosti pristupoval skôr formalistický, ako so skutočným záujmom na jej náležitom a nearbitrárnom posúdení.

. . priam nevyhnutná“. Nevedno, na základe akých podkladov Najvyšší súd. . . dospel k nesprávnemu záveru, že sudkyňa dotknutého senátu Krajského súdu. . . komunikovala s obomi účastníkmi konania. Tento záver absolútne nezodpovedá skutočnosti.

. by bola obvyklá, štandardná a v súlade so zákonom, ak by sudkyňa odročenie pojednávania komunikovala s obomi stranami konania a nie len s jednou procesnou stranou (žalobkyňou), ktorej navyše odročenie pojednávania a vyhovenie návrhu o odročenie pojednávania zjavne nadštandardným spôsobom vysvetľovala tým, že návrhu žalovanej strany vyhovela preto, aby jej svojou procesnou chybou nenahrala.

. . . Pri danosti vyššie uvedených okolností je nanajvýš aktuálne a relevantné (viac ako) podozrenie, že senát Krajského súdu. . . vo veci 3Cob 211/2013 nie je nezaujatý a ani nestranný. . . Sme preto presvedčení, že spomínaná telefonická interakcia sudkýň so žalobkyňou, ktorá bola v konaní pred súdom prvého stupňa neúspešná, presahuje únosnú mieru, ktorú možno považovať za akceptovateľnú pre vyslovenie záveru o neexistencii pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu, čo v podmienkach predmetného konania.

. . . Sťažovateľka totiž podaním zo dňa 2. 12. 2013 navrhla, aby súd žalobkyni odňal oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu zmeny jej majetkových pomerov, čo v konaní pred Krajským súdom. . . sťažovateľka jednoznačne preukázala právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. 2Cbi/5/2009 94 zo dňa 20. 11. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 2CoKR/61/2014 105 zo dňa 17. 4. 2014, vydanými v právnej veci c/a a s.r.o., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 2Cb/5/2009, v ktorej Okresný súd Bratislava I aj Krajský súd v Bratislave ustálili, že majetkové pomery neodôvodňujú, aby jej oslobodenie od súdnych poplatkov bolo možné priznať.

. .».

9. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania, a to krajský súd prostredníctvom svojho predsedu podaním doručeným ústavnému súdu 19. marca 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza: «Prípisom zo dňa 04. 03. 2015 som požiadal JUDr. Elenu Ondrišovú, predsedníčku senátu 3Cob o vyjadrenie k sťažnosti; požadované vyjadrenie mi bolo predložené dňa 11. 03. 2015. V tomto vyjadrení menovaná predsedníčka senátu uviedla, že sa oboznámila s ústavnou sťažnosťou sťažovateľky zo dňa 23. 12. 2014, s uznesením ÚS SR č. k. I. ÚS 56/2015­13 zo dňa 04. 02. 2015, ako aj s výzvou Ústavného súdu SR zo dňa 25. 02. 2015, k čomu predkladá nasledovné vyjadrenie. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že Najvyšší súd... (ďalej len „NS SR“) sa pri prejednávaní jej námietky zaujatosti proti sudkyniam prejednávajúcim vec pod sp. zn. 3Cob/211/2013 ­ JUDr. Elena Ondrišová a JUDr. Miroslava Janečková ­ nezaoberal vo svojom uznesení, ktorým namietané sudkyne nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci jej podaním zo dňa 07. 10. 2014 (adresovaným predsedovi tunajšieho súdu) zrejme preto, že predseda súdu toto podanie, ktoré bolo doplnením námietky zaujatosti, NS SR nepredložil. Toto tvrdenie sťažovateľky nie je pravdivé, nakoľko podanie sťažovateľky zo 07. 10. 2014 bolo predsedovi tunajšieho súdu doručené 13. 10. 2014 a ten ho listom zo dňa 15. 10. 2014 odstúpil do spisového materiálu. Toto podanie predsedníčka senátu obdržala 20.10.2014 a ešte v ten deň ho postúpila za spisom NS SR (č. l. 726 súdneho spisu), ktorý ho obdržal 21. 10. 2014. NS SR sa ním však pri svojom rozhodovaní nemohol zaoberať, pretože o námietke zaujatosti sťažovateľky rozhodol uznesením č. k. 5 Ndob 12/2014­728 zo dňa 20. 10. 2014, pričom námietka zaujatosti mu bola predložená dňa 08. 10. 2014, a to prípisom zo dňa 06. 10. 2014 (č. l. 723 súdneho spisu)... Krajský súd... vedie vo svojom sťažnostnom oddelení pod Spr. 2246/14 sťažnosť sťažovateľky zo dňa 12. 08. 2014 (doplnenú podaním zo dňa 18. 08. 2014) na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 3Cob/211/2013, podanú podľa zákona č. 757/2004 Z. z. ... Predmetná sťažnosť bola odpoveďou tunajšieho súdu zo dňa 03. 09. 2014, doručenou sťažovateľke dňa 10. 08. 2014, vyhodnotená ako neopodstatnená a nedôvodná. Prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti... (ďalej len „MS SR“)... žiadala sťažovateľka listom doručeným mu dňa 19. 09. 2014 o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave. MS SR sa vo svojej odpovedi č. 44034/2014­151 zo dňa 05. 11. 2014 (na žiadosť sťažovateľky) v celom rozsahu stotožnil so závermi odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 09. 2014 a jej žiadosť rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.»

V tejto súvislosti konajúci senát zvažoval, či je možné z tohto dôvodu vyvodiť záver o existencii pre vylúčenie sudcu z prejednania veci významných skutočností, a to, či namietané sudkyne majú vzťah k veci, k účastníkom konania alebo ich právnym zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil ich objektívny pohľad na vec. Konajúci senát Najvyššieho súdu... zvážil obe hľadiská posudzovania nestrannosti namietaných sudkýň, a to jednak subjektívne hľadisko (tam sa obe vyjadrili, že sa necítia byť vo veci zaujaté) a objektívne hľadisko (tzv. teória zdania spravodlivosti, t. j., či sa v danej veci objektívne javí, že spravodlivosť je vykonávaná). Podľa názoru konajúceho senátu fotokópie e­mailovej komunikácie, ktorá bola v spise založená, a ktorej obsahom zdôvodňovala sťažovateľka svoju námietku zaujatosti, nie sú jednoznačným dôkazom preukazujúcim konkrétny (presný) obsah sťažovateľkou tvrdeného rozhovoru sudkyne JUDr. Janečkovej s účastníčkou konania, resp. s jej právnou zástupkyňou a v konečnom dôsledku ani nepotvrdzovali skutočnosť, že sa rozhovor mal týkať predmetného súdneho konania. Ani sťažovateľkou tvrdený a vysvetľovaný obsah rozhovoru sudkyne JUDr. Janečkovej s účastníkom konania, resp. jeho zástupcom, nepreukazoval prejudikovanie úspechu žalobkyne vo veci samej, čo by mohlo spochybňovať zaujatosť konajúcich sudkýň. V prípade podania žiadosti jedným z účastníkov konania o odročenie pojednávania pred odvolacím súdom, je obvyklou praxou, že súd druhú stranu pri časovej tiesni a v záujme hospodárnosti konania informuje mailom, či telefonicky o žiadosti o odročenie pojednávania, ako aj o samotnom vyhovení žiadosti, t. j. o odročení pojednávania s tým, že predvolanie na nový termín súd môže vykonať spôsobom upraveným v § 51 O. s. p. V danom prípade žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 18. 06. 2014 bola daná 16. 06. 2014... K ďalším skutočnostiam uvedeným v ústavnej sťažnosti sa konajúci senát Najvyššieho súdu... nevyjadruje, nakoľko sa týkajú ďalšieho postupu a rozhodnutia senátu Krajského súdu.. Najvyšší súd preto konštatuje, že sťažovateľ nebol postupom nadriadeného súdu vylúčený z realizácie procesných práv daných mu Občianskym súdnym poriadkom. Najvyšší súd má za to, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ndob 12/2014 nedošlo k porušeniu sťažovateľkou namietaných práv.»

... Komunikácia sudkyne s právnou zástupkyňou žalobkyne preto podľa Najvyššieho súdu... nevybočuje z obvyklej súdnej praxe, a to aj s poukazom na ust. § 119 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v uvedenom prípade konal aj Krajský súd... K porušeniu ústavného práva sťažovateľky malo ďalej dôjsť aj tým, že Najvyšší súd... (ne)zaujatosť dotknutých sudkýň neposudzoval komplexne a s ohľadom na všetky okolnosti postupu dotknutého senátu, ale výhradne len vo vzťahu k emailovej správe žalobkyne zo dňa 17. 6. 2014. Sťažovateľka totiž práve v súvislosti s emailovou správou žalobkyne zo dňa 17. 6. 2014 poukázala na jej jednoznačnú a nevyvrátiteľnú vecnú súvislosť s konaním vo veci sp. zn.: 3Cob 211/2013, ktoré bolo v uvedenom období jediným konaním (pojednávaním), ktorého účastníkom bola a ktoré bolo odročené práve na deň 24. 9. 2014. V nadväznosti na to potom aj informovanie právnej zástupkyne žalobkyne niektorou z namietaných sudkýň o tom, že pojednávanie bude odročené z dôvodu „... aby neurobila... procesnú chybu a nenahrala im...“ (a to dve hodiny pred oficiálnym oznámením odročenia pojednávania) predstavuje podľa sťažovateľky skutočnosť vyvolávajúcu vážnu pochybnosť o nezaujatosti sudkýň dotknutého senátu, či o nestrannosti a nezákonnosti súdu v tejto veci. ... Predseda Krajského súdu... vo vyjadrení k sťažnosti a namietanému porušeniu ústavného práva sťažovateľky uviedol, že doplnenie námietky zaujatosti zo dňa 7. 10. 2014 bolo na Najvyšší súd... doručené dňa 21. 10. 2014, teda deň po rozhodnutí o námietke (dňa 20. 10. 2014). ... Predsedníčka Najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedla, že doplnenie námietky zaujatosti zo dňa 7. 10. 2014 sa v spise v čase rozhodovania o námietke nenachádzalo a preto na naň nemohli prihliadať. Odhliadnuc od toho však tiež uviedla, že ani podanie trestného oznámenia na namietané sudkyne sťažovateľkou nezakladá dôvodnú pochybnosť o ich zaujatosti vo veci, opakovane spochybnila súvislosť medzi emailovou komunikáciou a konaním o dotknutej veci sp. zn.: 3Cob 211/2013 a samotnú komunikáciu s právnou zástupkyňou žalobkyne odôvodňovala časovou nevyhnutnosťou a hospodárnosťou.

. . . Vo vzťahu k postupu predsedu Krajského súdu. . . v predmetnej záležitosti zastávame názor, že pri predkladaní doplnenia námietky zaujatosti zo dňa 7. 10. 2014 nepostupoval tak, ako by sa z časového hľadiska mohlo javiť vhodné a efektívne, a to s ohľadom na lehotu, ktorá uplynula od predloženia samotnej námietky zaujatosti

. . môže spôsobiť, že naň pri jej posudzovaní nebude môcť byť prihliadnuté, ako sa to napokon stalo práve v prípade sťažovateľky. Platí to o to viac, ak doplnenie námietky zaujatosti zo dňa 7. 10. 2014 bolo z Krajského súdu.

. . vo svojom vyjadrení k sťažnosti spochybňuje súvislosť medzi emailovou komunikáciou právnej zástupkyne žalobcu a konaním vedeným pod sp. zn.: 3Cob 211/2013 a súčasne uvádza, že podanie trestného oznámenia na konajúce sudkyne nezakladá bez ďalšieho dôvodnú pochybnosť o ich zaujatosti, dovoľujeme si s ňou zásadne nesúhlasiť a oponovať jej v tom smere, že pri posudzovaní dôvodov pre vylúčenie sudcu podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. nie je rozhodujúca „pochybnosť o zaujatosti“ sudcu, keď rozhodujúcou a relevantnou je iba a len „pochybnosť o nezaujatosti“ sudcu. Pre účely ust. § 14 ods. 1 O.s.p. teda nie je potrebné dokazovať (pochybnosť), že sudca je zaujatý, keď nevyhnutné je, aby sudca nevyvolával pochybnosť o svojej nezaujatosti.

. . . Napokon a to zdôrazňujeme aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v uznesení č. VII/1 Gn 282/14/1000 9 zo dňa 29. 1.2015 uviedol, že z vyššie uvedenej „. . . predloženej emailovej komunikácie vyplýva minimálne to, že medzi niektorou zo sudkýň a právnou zástupkyňou existovali nadštandardné osobné vzťahy spochybňujúce objektívnosť a nezaujatosť sudkyne pri rozhodovaní, čo vyvoláva podozrenie z možného ovplyvňovania rozhodovania“. I keď sme si vedomí, že uvedené uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry v čase rozhodovania o nezaujatosti dotknutých sudkýň ešte neexistovalo, podľa nášho názoru však s poukazom na ust. § 55 zákona.

. . . V tej súvislosti považujeme za nevyhnutné k vyjadreniu predsedníčky Najvyššieho súdu. . . k ústavnej sťažnosti ešte dodať, že pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudkýň nemôže odstrániť ani poukazovanie na hospodárnosť či časovú nevyhnutnosť telefonickej komunikácie s účastníkmi konania či nevyhnutnosť postupu podľa ust. § 51 O.s.p. a ust. § 119 ods. 4 O.s.p., ak niektorá z namietaných sudkýň v skutočnosti dve hodiny predtým, ako súd oficiálne emailom účastníkom konania oznámil zrušenie pojednávania:

II.

13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

14. Predmetom sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľky (uvedené v bode 3 až 7), že postupom predsedu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 211/2013 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndob 12/2014 z 20. októbra 2014 pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorým najvyšší súd nevyhovel návrhu sťažovateľky na vylúčenie dvoch sudkýň konajúcich v jej veci na krajskom súde pod sp. zn. 3 Cob 211/2013. 15. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní, vychádzajúc z písomných podaní účastníkov a spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26 Cb/77/2008 a krajského súdu sp. zn. 3 Cob 211/2013, preskúmal všetky námietky a dôvody sťažovateľky a zistil, že jej sťažnosť je čiastočne dôvodná.

20. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97).

21. Nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to z hľadiska subjektívneho a objektívneho. V rámci subjektívneho hľadiska sa skúma stav mysle sudcu, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho prípad o jeho pomere k prerokúvanej veci, účastníkom konania a ich právnym zástupcom. V rámci objektívneho hľadiska sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, ktoré by objektívne vylučovali pochybnosť o jeho nestrannosti.

23. Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa rešpektuje svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).

25. V danom prípade najvyšší súd v odôvodnení namietaného uznesenia nedal na s. 8 a s 9 podľa názoru ústavného súdu uspokojivú (žiadnu) odpoveď na jednu, ale kľúčovú otázku nastolenú sťažovateľkou v nej vznesenej námietke zaujatosti, či medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a sudkyňami naozaj existuje v uvedených pochybnostiach (aj prostredníctvom tretích osôb) taký vzťah, ktorý by objektívne mohol spochybňovať ich nezaujatosť (nestrannosť), s ohľadom na mailovú komunikáciu zo 17. júna 2014 o 11. 34 h, ktorá mala byť údajne omylom zaslaná sťažovateľke, medzi žalobkyňou a (podľa tvrdenia sťažovateľky išlo o podnikateľa a poslanca miestneho zastupiteľstva , ktorý sa zúčastňuje pojednávaní ako verejnosť a ktorý v danej veci pôsobí ako „investor“ a osoba sprostredkúvajúca nadštandardný kontakt, ktorý sa mal údajne sťažovateľke a jej vtedajšej právnej zástupkyni priamo v budove okresného súdu v prestávke pred vynesením rozsudku vyhrážať, že urobí všetko preto, aby strana žalobkyne vyhrala, pozn.), z ktorého vyplývalo toto: „volala pani doktorka. Pojednávanie odročila pani sudkyňa na 24.9.2014. Volala priamo pani doktorke a vysvetlila jej, že im to odsúhlasila, aby neurobila nejakú procesnú chybu a nenahrala im. A teraz už mysli prosím len na dovolenku a na ! Objíma .“

28. Pokiaľ sťažovateľka v petite sťažnosti (bod 8) napádala aj postup predsedu krajského súdu, vzhľadom na uvedené v bode 27 nebolo účelné vecne podrobiť ústavnému prieskumu aj sťažovateľkou namietaný prípadný nezákonný postup predsedu krajského súdu, keďže tento nemal k nosným dôvodom sťažnosti podstatný vplyv. Ústavný súd preto v tejto časti nevyhovel sťažnosti (bod 3 výroku). Ústavný súd podotýka, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti, v rámci ktorého sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) napádala explicitne postup predsedu krajského súdu v predmetnom konaní.

29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľka nárok na primerané finančné zadosťučinenie okrem uvedenia jeho výšky neodôvodnila žiadnymi skutočnosťami, hoci zákon jej to ukladá. Ústavný súd preto nevyhovel ani žiadosti sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia (bod 3 výroku).

III.

30. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia v celkovej výške 511,76 € za tri úkony právnej služby vrátane 20 % DPH (prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti v roku 2014 a vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu a krajského súdu v roku 2015).

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume, pretože bola nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 3 výroku nálezu), čiže neodporovala tejto vyhláške.