← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·12/16/2015 00:00:00

I. ÚS 574/2015

ECLI:SK:USSR:2016:1.US.574.2015.1

Odmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Milan Ľalík
IČS
8756/2014
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 574/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť prechodne bytom , zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, Mäsiarska 4, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ČVS: ORP-986/1-OVK-KE-2012 (pôvodne ORP-986/4/OVK-KE-2012) a postupom Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. 1 Pv 245/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) v konaní sp. zn. ČVS: ORP-986/1-OVK-KE-2012 (pôvodne ORP-986/4-OVK-KE-2012) a postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní sp. zn. 1 Pv 245/2012.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uviedol: „Dňa 19.4.2012 Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície uznesením pod ČVS: ORP-986/4-OVK-KE-2012 začalo trestné stíhanie vo veci za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

. . Dňa 19.6.2012 uznesením ČVS: ORP-986/4-OVK-KE-2012 podľa § 228 ods. 1 Tr. Por. vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. 1Pv/245/12 zo dňa 17. 8. 2012 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa voči uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: ORP-986/4-OVK- KE-2012 zo dňa 19.6.2012, ktorým vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci. Sťažovateľ.

. . 3. 5. 2012 na OO PZ Košice - Staré Mesto vypovedal na zápisnicu o trestnom oznámení vedenú pod č. D. U. 1029/2012, kde podal trestné oznámenie na . . . Dňa 4. 5. 2012 sťažovateľ doplnil svoje trestné oznámenie o ďalšie odcudzené veci - 4 ks alumíniových diskov poškodených od poleptania kyselinou. Dňa 11.5.2012 bol sťažovateľ vypočutý na OO PZ Košice - Staré Mesto vo veci podozrenia z prečinu krádeže pod ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012.

. . Dňa 26.6.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I. spisový materiál ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012 zaslal odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Košice k spisovému materiálu ČVS: ORP-986/4-OVK-KE-2012 z dôvodu, že ide o skutok totožný s touto trestnou vecou. Dňa 28.6.2012 vyšetrovateľ ORPZ Košice po doručení spisového materiálu ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012 tento spis odoslal naspäť na OO PZ Košice - Staré Mesto z dôvodu, že vyšetrovanie bolo vedené pre trestný čin ohlásený , avšak spis ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012 sa týka oznámení sťažovateľa, ktoré na OKP OR PZ

podané neboli. Dňa 17. 8. 2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I. nariadil vo veci vedenej na OOPZ Košice - Staré Mesto pod ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012 vyšetrovanie, ktoré vykoná policajt OKP OR PZ v Košiciach z dôvodu, že táto vec nepriamo súvisí s trestnou vecou pod ČVS ORP 986/4-OVK-KE-2012. Dňa 22.8.2012 bol na OKP OR PZ Košice zaslaný spis OOPZ Košice - Staré Mesto ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012. Dňa 21.9.2012 bol sťažovateľ upovedomený.

. . o začatí trestného stíhania vo veci prečinu krádeže briliantu v hodnote cca 2.000,- EUR vedenej pod ČVS: ORP-1959/4-OVK- KE-2012 z ORP PZ Košice, Rampová 7 v Košiciach pôvodne vedeného na OOPZ Košice - Staré Mesto ČVS: ORP-1183/SM-KE-2012. Dňa 26. 11. 2012 podal sťažovateľ cestou Advokátskej kancelárie sťažnosť voči uzneseniu o prerušení trestného stíhania, v ktorej poukazoval na pochybenia počas vyšetrovania. Táto sťažnosť bola Okresným prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. V odôvodnení uznesenia Okresná prokuratúra Košice I. sp. zn. 3 Pv 555/12 zo dňa 10.1.2012 uvádza, že krádež ostatných vecí okrem briliantu bolo predmetom iného trestného konania, kde bolo vyšetrovateľom dňa 19. 4. 2012 začaté trestné stíhanie dňa 19. 6. 2012 prerušené. Sťažovateľ nedokázal identifikovať, v akom štádiu sú trestné oznámenia, ktoré podal, ani ktorá zložka policajného zboru vykonáva šetrenie, preto podal na generálnej prokuratúre SR žiadosť o vykonanie prokurátorského dozoru. Dňa 18. 9. 2013 bola Generálnej prokuratúre SR doručená žiadosť sťažovateľa,

ktorú generálna prokuratúra postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre v Košiciach. Podľa oznámenia Krajskej prokuratúry zo dňa 6. 11. 2013 uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 19. 6. 2012 ČVS: ORP-986/4-OVK-KE-2012, ktorým podľa § 228 ods. 1 Tr.

Por. trestné stíhanie prerušil a uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. v tejto veci sú nezákonné. Dňa 25. 9. 2013 sťažovateľ namietol zaujatosť dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. vo veci 1 Pv/245/2012 formou urgentnej žiadosti adresovanej

Generálnej prokuratúre SR. Uznesením 1Pv 245/2012 zo dňa 22. 11. 2012 sa dozorujúci prokurátor nevylúčil z vykonávania úkonov v trestného konania. Okrem nespokojnosti, ktorú sťažovateľ prejavoval žiadosťami a urgenciami podal aj trestné oznámenie adresované Ministerstvu vnútra SR sekcii kontroly a inšpekčnej služby, ktoré uznesením pod ČVS .SKIS -194/OISV-V-2013 trestné oznámenie sťažovateľa odmietlo. Sťažovateľ sa ďalej opakovanými sťažnosťami domáhal preskúmania postupu policajta, generálneho dozoru prokurátora a vylúčenia vyšetrovateľa... Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Košice ČVS: ORP-986/1-OVK-KE-2012 zo dňa 1. 7. 2014 vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie začaté vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.4 písm. a) Trestného zákona v skutkovej vete ako je uvedená v enunciáte rozhodnutia, nakoľko má za to, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Voči uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté.“

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho v petite sťažnosti označených práv tvrdí, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru vykonával vyšetrovanie nedbalo a laxne a že odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Sťažovateľ sformuloval v závere svojej sťažnosti tento petit: „Základné práva sťažovateľa vlastniť majetok zaručené v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-986/1-OVK-KE-2012 a postupom v konaní vedenom pred Okresnou prokuratúrou Košice I sp. zn. 1Pv 245/2012 boli porušené. Základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-986/1-OVK-KE- 2012 a postupom v konaní vedenom pred Okresnou prokuratúrou Košice I sp. zn. 1Pv 245/2012 boli porušené.

Ústavný súd Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach konaní vedenom pod ČVS: ČVS: ORP-986/1-OVK-KE-2012 a Okresnej prokuratúre Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 1Pv 245/2012 zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa zaručených Ústavou Slovenskej republiky, zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zaručených Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 €. Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni sťažovateľa JUDr. Ľudmile Raffáčovej, advokátke, so sídlom Mäsiarska 4 v Košiciach v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 284,08 EUR /2x právny úkon (prevzatie veci a písomné podanie vo veci) á 134,- EUR, 2 x paušál á 8,04 EUR/.“

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd skúmať a rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu orgánu verejnej moci, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ už pri podaní návrhu zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

11. Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránkou veci, je povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

12. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. V zmysle tohto princípu rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci (III. ÚS 181/04, III. ÚS 29/09).

13. Ako to zo sťažnosti vyplýva, v rámci prípravného konania vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru uznesením sp. zn. ČVS: ORP-986/1-OVK-KE- 2012 z 1. júla 2014 trestné stíhanie v trestnej veci sťažovateľa (poškodeného) zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Sťažovateľ v zmysle uvedených ustanovení Trestného poriadku disponoval možnosťou označené uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva Policajného zboru o zastavení trestného stíhania (a konanie, ktoré mu predchádzalo) napadnúť sťažnosťou, ktorú aj využil. Ako sťažovateľ sám uviedol, o tejto jeho sťažnosti nebolo v čase podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy rozhodnuté. Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnenej námietke porušenia označeného základného práva podľa ústavy označeným uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani postup okresnej prokuratúry v konaní sp. zn. 1 Pv 245/2012, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť krajská prokuratúra na základe podnetu sťažovateľa. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie I. ÚS 574/2015 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik