I. ÚS 580/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 580/2014­27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Janou Andelovou, ANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 a takto

rozhodol:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 580/2014­12 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde „návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.“ o zaplatenie 19 783,57 € s prísl.

3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazuje na to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriek tomu, že podal v decembri 2012 a v auguste 2013 sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedníčke okresného súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 porušené bolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania v sume 340,90 €.

Slovenská republika Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 109/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 109/2005. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I doposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci ani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami bez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu. K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 17. 10. 2011. Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011 24 zo dňa 08. 10. 2012 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011.

Následne uznesením č. k. 18 C 154/2011 32 zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura odmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd predložil súdny spis spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu

Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011 49 zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení „18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne

V súlade s uvedeným záverom som toho názoru, že prostriedky ochrany, ktoré sťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.

Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 08. 2014 a uplatnil si v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie v sume 6.000, eur, ktorú odôvodnil dlhodobou právnou neistotou týkajúcej sa jeho finančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. 18 C 154/2011. V prípade, že Ústavný súd.

finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla: «Súhlasíme zo záverom vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/154/2011 je poznačené zbytočnými prieťahmi. Nesúhlasíme však s vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ podal (i) prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného

č. k. I. ÚS 621/2013 7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „. . . až pokračujúca nečinnosť OS BA I by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo však Ústavný súd SR v súčasnom období nemôže posúdiť“ a (iv) urgenciu vytýčenia pojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014. Okrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom bolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy. Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie

v rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti súdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len

Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014 predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j. v rozpore s ust. § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho podania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú sťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania. Právne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa svojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak jeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je povinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať v určitých lehotách a intervaloch tak, aby mali „dostatočný“ vplyv na odstránenie nečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OSP povinný v konaní, ktoré sa začalo, i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, tým sa však Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravila hodnotiť ako skutkovo či právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou judikatúrou všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu nenamietala ani predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku. V danom prípade okresný súd do dňa predloženia spisu ústavnému súdu vykonal iba jedno relevantné pojednávanie 2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového stavu vo veci.

12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré by signalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj dvakrát sťažnosti (v roku 2012 a 2013) na zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzýval na odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutí jeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu zo 7. februára 2013, o ktorom rozhodol nadriadený súd tak, že napadnuté uznesenie 30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadným spôsobom nepredĺžili toto konanie.

15. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

16. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku nálezu).

III.

17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

18. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € odôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavom právnej neistoty.

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci [konanie trvalo do podania sťažnosti len dva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplne nečinný, o čom svedčia aj niektoré jeho úkony do podania sťažnosti ústavnému súdu (pozri bod 5 nálezu)], ale aj jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti (pozri bod 6 nálezu)] ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príkaz okresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu) je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto jeho sťažnosti v tejto časti nevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).