I. ÚS 581/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 314/2001 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 314/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Miroslava Goliana, Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

4. Sťažovateľka podala aj dve sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu v roku 2013 a 2014, ktoré boli uznané ako dôvodne podané.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález: „... Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bratislava II v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané spis. zn. 14C/314/2001 porušené bolo. ... Okresnému súdu v Bratislave II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 14C/314/2001 konal bez zbytočných prieťahov. ... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 €..., ktoré je Okresný súd v Bratislave II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. ... Okresný súd v Bratislave II, je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €... na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, advokáta, Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom podaní (sp. zn. Spr. 2153/2014 z 29. októbra 2014), v ktorom súčasťou je „Chronologický prehľad úkonov“. V podaní sa okrem iného uvádza:

09.07.2003 ­ odvolanie navrhovateľa 31.07.2003 ­ výzva na úhradu SP za odvolanie; výzva a vyjadrenie k odvolaniu 15.08.2003 ­ úhrada SP za odvolanie 22.09.2003 ­ vyjadrenie O k odvolaniu 14.5.2004 ­ spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie 13.10.2004 ­ uznesenie KS BA, ktorým bol rozsudok OS zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie 16.03.2005 ­ spis doručený na OS BA II 18.3.2005 ­ doručovanie rozhodnutia KS účastníkom 30.01.2006 ­ stanovený T na 05.04.2006 05.04.2006 ­ neúčasť účastníkov, ospravedlnenie PZ N, nový T 16.06.2006 16.06.2006 ­ ospravedlnenie PZO, nový T 27.10.2006 26.06.2006 ­ návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania 14.07.2006 ­ uznesenie o pripustení vstupu účastníka do konania 27.10.2006 ­ výsluch účastníkov, prejednanie veci, odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania 13.11.2006 nariadenie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva november, december, január 2007 ­ doručovanie uzn. účastníkom (závady v doručovaní, zisťovanie pobytu) 5.3.2007 ­ opätovné doručovanie zásielky navrhovateľke v II. rade, šetrenie pobytu odporkyne 25.05.2007 ­ opätovné doručovanie uznesenia zo dňa 13.11.2006 odporkyni 09.07.2007 ­ zaslanie spisu znalcovi 14.08.2007 ­ vyjadrenie znalkyne, žiadosť o doplnenie spisového materiálu 19.11.2007 ­ stanovený T na 22.02.2008 14.12.2007 ­ žiadosť ustanovenej znalkyne o zrušenie ustanovenia (vážne zdravotné dôvody a PN znalkyne) 22.02.2008 ­ odročené na nový T 11.06.2008

30.03.2011 ­ výsluch účastníkov, nový T 16.05.2011 16.05.2011 ­ prejednanie veci, výsluch účastníkov, za účelom vyhlásenia rozsudku T 06.06.2011 06.06.2011 ­ vyhlásený rozsudok 21.06.2011 ­ odvolanie navrhovateľov proti rozsudku 23.08.2011 ­ výzva na vyjadrenie, výzva na úhradu súdneho poplatku za odvolanie 20.09.2011 ­ úhrada súdneho poplatku za odvolanie 04.11.2011 ­ spis predložený KS BA 13.09.2013 ­ uznesenie KS BA, ktorým bol rozsudok OS zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie 31.10.2013 ­ spis doručený na OS BA II 20.11.2013 ­ doručovanie rozhodnutia účastníkom 31.01.2014­ spis predložený sudkyni... 23.06.2014 ­ z dôvodu neúčasti navrhovateľky v II. rade, odporcu a právneho zástupcu pojednávanie odročené na T 13.10.2014 08.10.2014 ­ oznámenie o zrušení T pojednávania 13.10.20114, z dôvodu PN zákonného sudcu.“

7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené v jeho vyjadrení, považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 5. novembra 2014.

8. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2014, v ktorom uviedol: „K vyjadreniu Okresného súd Bratislava 2 k podanej sťažnosti porušenia práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a i., dovolím si uviesť, že objektívne prieťahy v konaní priznal aj samotný súd, aj keď tieto konkretizoval na dve obdobia súdneho konania, ktoré spolu predstavujú čas uznanej nečinnosti súdu na necelé 3 roky.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

13. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno­právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07). 15.1 Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95). Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd poznamenáva, že návrhy na určenie neplatnosti závetu sú štandardnou súčasťou rozhodovacej agendy všeobecných súdov a pri aplikácii relevantnej právnej úpravy sa všeobecné súdy opierajú o ustálenú judikatúru (pozri aj III. ÚS 71/2012). Z týchto dôvodov nemožno považovať namietané konanie za právne zložité. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd na základe skutočností zistených zo spisu konštatuje, že počas konania bolo potrebné vypočuť viacerých svedkov a tiež pripustiť nového účastníka na strane navrhovateľa, ale tieto okolnosti nemali zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03).

15.3 Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu, ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok. Pri hodnotení tretieho kritéria slúžiaceho na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní všeobecného súdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu konania okresný súd nepochybne konal a nariadil množstvo pojednávaní a rozhodol aj rozsudkom už v roku 2003, ako aj v roku 2011, jeho konanie však bolo nehospodárne a neefektívne. V prvom prípade bol rozsudok zrušený odvolacím súdom najmä z dôvodu, že bol nepreskúmateľný, a aj v druhom prípade, hoci doplnil dokazovanie, neriadil sa dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu a jeho rozsudok bol opäť nepreskúmateľný pre absolútny nedostatok dôvodov, čím v konečnom dôsledku odňal možnosť účastníkom konať pred súdom. V konaní boli zistené napokon aj krátkodobé obdobia nečinnosti, ako to vyplýva z prehľadu úkonov, a to najmä od 5. mája 2003, keď vyhlásil rozsudok, až do 14. mája 2004, keď spis predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, a tiež od vrátenia veci z odvolacieho súdu (16. marec 2005) až do 14. júla 2006, keď pripustil ďalšieho účastníka do konania (v tomto období len dvakrát odročil pojednávania pre neúčasť účastníkov bez prerokovania veci). Tu je potrebné tiež uviesť, že okresný súd nedisponoval s vecou niekoľko mesiacov, pretože spis sa jednak nachádzal u znalcov, keď okresný súd nariaďoval znalecké dokazovanie v rokoch 2007 a 2008, ale aj na odvolacom súde od mája 2004 do marca 2005 a tiež od novembra 2011 do októbra 2013, teda spolu takmer 32 mesiacov z dôvodu podaných odvolaní účastníkmi konania proti jeho rozsudkom. V tejto súvislosti okresný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Procesné návrhy, ktoré sú procesným právom účastníka konania, však nemôžu byť dôvodom nekonania v merite veci (podobne napr. IV. ÚS 111/03, II. ÚS 52/06).

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € z dôvodu, že „má právo na primeranú finančnú náhradu minimálne vo výške škody spôsobenej nečinnosťou Okresného súdu v Bratislave II vo veci samej zodpovedajúcej výške, ktorá sa dá zistiť z doterajších mesačných platieb správcovi a odvodov do príslušného fondu ako aj za znehodnotenie bytu ako dôsledok nemožnosti jeho užívania. Nečinnosťou súdu je dotknuté vlastnícke právo účastníkov konania a z toho pre nich vyplývajúce práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ktoré patrili poručiteľke. Nevyporiadaním dedičského konania a nerozhodnutím vo veci samej niekoľko rokov, nehnuteľnosť, hoci sa jedná o byt, značne schátrala, keď na jeho rekonštrukciu bude potrebná vysoká finančná investícia. Pretrvávajúci stav je spôsobilý aj naďalej zhoršovať a znehodnocovať nehnuteľnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej ako aj s nutnosťou realizácie platieb správcovi za účelom udržania bytu ako aj platieb do príslušných fondov. Sťažovateľka má preto za to, že takou náhradou by malo byť priznanie finančného zadosťučinenia minimálne vo výške 10.000,00 €, ktoré ako finančnú náhradu požaduje.“.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení jej základného práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom.

23. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak, že sťažovateľke priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €, čo podľa § 13 ods. 2 vyhlášky spolu predstavuje sumu 268 €, a k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

24. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia, je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.