I. ÚS 58/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013.

Nakoľko sa v právnej veci nekonalo plynule a bez zbytočných prieťahov, právna zástupkyňa žalovaného adresovala predsedovi Okresného súdu Košice I sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zo dňa 13.05.2013, ktorou apelovala na neprimeranosť trvania predmetného súdneho sporu, keďže už v tomto období jeho dĺžka presahovala 17 rokov, čo len prehĺbilo stav absolútnej právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ už 17 rokov nachádza. Na podklade vyššie uvedenej skutočnosti bolo vo veci nariadené pojednávanie a dňa 10.06.2013 bol v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I... pod sp. zn. 20 C 478/1996 vynesený rozsudok, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku žalobca opätovne podal odvolanie zo dňa 30.07.2013. O tomto odvolaní sa v súčasnosti rozhoduje na Krajskom súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013.“.

4. Sťažovateľ s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu opätovne poukazuje na extrémne prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých konanie nie je právoplatne skončené ani po 19 rokoch. Je toho názoru, že „...z prebiehajúceho konania je očividné, že nejde o mimoriadne skutkovo či právne zložitú vec, ktorá by odôvodňovala vznik a existenciu prieťahov v konaní a takýto neadekvátny postup, respektíve nečinnosť Okresného súdu Košice I a v súčasnosti Krajského súdu v Košiciach. ... Rovnako správanie sťažovateľa nasvedčuje tomu, že má záujem na právoplatnom skončení veci, o čom svedčí aj jeho aktívna účasť v prebiehajúcom konaní, poskytnutie potrebnej súčinnosti, ako aj viacero podaných sťažností proti porušovaniu práva na prerokovanie veci a svojím správaním tak nezadal dôvod na takýto postup porušovateľa základného práva. Napokon aj samotný Krajský súd v Košiciach ako porušovateľ uznal existenciu objektívne vzniknutých prieťahov vo svojej poslednej odpovedi na vyššie uvedenú sťažnosť. ... Celé dlhotrvajúce konanie spôsobuje sťažovateľovi právnu neistotu, pričom bezdôvodné predlžovanie konania môže v konečnom dôsledku podstatne zvýšiť pôvodne žalovaný nárok žalobcu (pozostávajúci z istiny a príslušenstva) na úkor sťažovateľa, nakoľko hodnota príslušenstva žalovanej sumy pri výške 17,6 % ročne zo žalovanej sumy v súčasnosti predstavuje cca 300 % zo žalovanej istiny. Sťažovateľ existuje teda už cca 19 rokov v permanentnom a stále sa stupňujúcom strese, nakoľko žije v stave právnej neistoty, pričom tento stav bude ukončený až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Na podklade týchto skutočností si sťažovateľ uplatňuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako určitú náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch, nakoľko mu tento nárok preukázateľne vznikol, keďže došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým došlo k neúmerným zásahom do jeho právnej istoty ako občana Slovenskej republiky.“.

5 a 8 postupom Krajského súdu v Košiciach, konajúceho pod sp. zn. 4 Co 330/2013 porušené bolo. 2. Základné právo sťažovateľa , na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1990 Zb. Ustáva Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 postupom Okresného súdu Košice I, konajúceho pod sp. zn. 20 C 478/1996 porušené bolo. 3. Krajskému súdu v Košiciach sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013 a Okresnému súdu Košice I pod sp. zn. 20 C 478/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 4. Okresnému súdu Košice I sa v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 5. Sťažovateľovi , priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 250 € (slovom dvetisícdvestopäťdesiat eur), ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 6. Sťažovateľovi , priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 26 250 € (slovom dvadsaťšesťtisícdvestopäťdesiat EUR), ktorú je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 7. Sťažovateľovi , priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 524,66, ­ EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Karín Juhásovej, advokátky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

12. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je preskúmanie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013 došlo k porušeniu sťažovateľom v petite označených práv.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996

13. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

18. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní okresného súdu nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

20. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

23. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasledujúcich zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

27. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní (5. novembra 2014 – bod 25) a od vybavenia tejto sťažnosti listom predsedu krajského súdu (15. decembra 2014 – bod 26) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. januára 2015 – bod 1) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

28. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

29. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že rozhodnutie ústavného súdu v tejto časti nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.