I. ÚS 601/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 601/2014­30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o., Fiľakovská 24, Lučenec, zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Filom, Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010 a takto

rozhodol:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NICHOLTRACKT, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „... súdnym konaním, v ktorom sa podľa sťažovateľa doteraz porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a aj právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote prislúchajúce mu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... je súdne konanie, vedené sťažovateľom ako navrhovateľom proti odporcovi pred Okresným súdom v Prešove, začaté v auguste 2010, v obchodnoprávnej veci o zaplatenie istiny 16.742,11 € s príslušenstvom pod spisovou značkou Okresného súdu v Prešove sp. zn. 18Cb/145/2010“.

4. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... v tejto veci vytýčené pojednávanie na 15.05.2014 sa nakoniec nekonalo...“, pretože pracovníčka okresného súdu advokátovi sťažovateľky 14. mája 2014 mailom oznámila, že na základe pokynu sudcu sa pojednávanie nebude konať a nový termín pojednávania bude účastníkom doručený poštou. Advokát sťažovateľky preto opakovane 13. augusta 2014 nahliadol do súdneho spisu sp. zn. 18 Cb 145/2010 a zistil, že „... sudca medzitým určil v tejto veci nový termín pojednávania na 09.10.2014 o 11:30 hod. a obvyklou písomnou úpravou z 08.08.2014, nachádzajúcou sa v súdnom spise, prikázal kancelárii súdu expedovať účastníkom predvolania na tento termín. Následne 18.08.2014 bolo advokátovi navrhovateľa poštou doručené písomné predvolanie Okresného súdu Prešov na pojednávanie v tejto veci 18Cb/145/2010, vytýčené na 09.10.2014 o 11:00 hod.“.

7. Okresný súd Prešov podaním sp. zn. 1 SprO 1206/2014 z 27. októbra 2014 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014 ústavnému súdu oznámil, že „. . . dňa 9.10.2014 bol vo veci 18 Cb 145/2010 vyhlásený rozsudok, ktorý po vyhotovení v zákonnej lehote bude expedovaný účastníkom konania. Po návrate doručeniek bude spisový materiál spolu s podrobným vyjadrením predložený Ústavnému súdu SR.“. Následne sa okresný súd k podanej sťažnosti vyjadril i podaním sp. zn. 1 SprO 1206/2014 z 12. januára 2015 doručeným ústavnému súdu 15. januára 2015, v ktorom podpredseda okresného súdu uviedol: „Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému TVAREKO, s.r.o. zaplatiť sumu 16.742,11 Eur s príslušenstvom. Dňa 11.11.2010 bol v súlade so žalobou vydaný platobný rozkaz pod č. k. 21Rob 264/2010

nový termín pojednávania na deň 29.9.2011, ktoré bolo na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu bez prejednania veci odročené na termín 24.11.2011. Na tomto pojednávaní súd oboznámil predložené listinné dôkazy a vypočul k nim účastníkov, resp. ich

vo veci samej došlo k nesprávnej zámene obchodného mena odporcu so subjektom na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol omylom zaradený medzi veci, v ktorých je konanie zo zákona prerušené a nie je v nich možné pokračovať. Po zistení uvedenej nesprávnosti na základe urgencie právneho zástupcu žalobcu bol obratom zaslaný návrh žalovaného žalobcovi na vyjadrenie a zároveň bol sudcom stanovený nový termín pojednávania na deň 15.5.2014 o 13.30 hod., ktorý bol však na základe upozornenia kancelárie, pre kolíziu s iným už určeným termínom stanovený na deň 9.10.2014, na ktorom súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom v prospech žalobcu. Proti tomuto rozsudku bolo žalovaným podané odvolanie o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Prešove. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam považujeme za potrebné uviesť, že v rámci rozvrhu práce vybavuje zákonný sudca JUDr. Tomáš Novák agendy Cb, Zm, CbZm, K, R, Cbi, NcKR, Nsre, Exre, Cbr, Pok, Rob, S, kde pri množstve nápadu a náročnosti agendy, najmä novej právnej úpravy konkurzného práva, dochádzalo k vybavovaniu vo viacerých

8. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 15. januára 2015.

9. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom okrem iného uviedol, že sťažovateľka „... súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci“. Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu oznámila, že dôvody uvádzané okresným súdom považuje za také, ktoré neovplyvňujú jej právny názor uvedený v ústavnej sťažnosti z 28. augusta 2014, a poukázala na pisársku chybu v bode 4 petitu ústavnej sťažnosti, keď namiesto správnej celkovej požadovanej sumy náhrady trov konania vo výške 588,91 € omylom uviedla nesprávnu sumu 381,82 €. S ohľadom na uvedenú zrejmú nesprávnosť preto ústavný súd požiadala, aby v prípade, ak jej ústavný súd prizná aj náhradu trov konania, aby jej ju priznal v správnej výške 588,91 €, tak ako je špecifikovaná na konci 10. strany sťažnosti.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu okresného súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka súdneho konania a 3. postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

17.3 Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu, ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok. Pri hodnotení tretieho kritéria slúžiaceho na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní všeobecného súdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu konania okresný súd v čase od podania žaloby (t. j. od 9. augusta 2010 do 13. januára 2012) nepochybne konal bez prieťahov a nariadil viacero termínov pojednávaní, z ktorých boli niektoré odročené na iný termín na základe objektívnych žiadostí samotných účastníkov konania, respektíve boli odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania. Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo veci sťažovateľky (t. j. obdobie nečinnosti od 13. januára 2012 do 14. apríla 2014), bola skutočnosť, že „... pri príprave rozhodnutia vo veci samej došlo k nesprávnej zámene obchodného mena odporcu so subjektom na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania a spis bol omylom zaradený medzi veci, v ktorých je konanie zo zákona prerušené a nie je v nich možné pokračovať“. V nadväznosti na uvedené jednoznačné pochybenie zo strany okresného súdu ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). Pretože práve nesústredená činnosť okresného súdu viedla k objektívnemu pochybeniu súdu, v dôsledku ktorého nastala viac ako dvojročná nečinnosť súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010, došlo zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

22. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € z dôvodu, že „... nekonaním Okresného súdu Prešov... sa sťažovateľ už dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, navyše je pod tlakom nevysporiadaných vecí a aj vo finančnej neistote. Okresnému súdu v Prešove sa počas obdobia vyše štyroch rokov tohto súdneho konania, z ktorého prevažnú časť tvorili zbytočné prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou, nepodarilo dosiahnuť účel súdneho konania a odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý z toho dôvodu navyše doteraz pretrváva“.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

24. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 Cb 145/2010 (zohľadňujúc obdobie činnosti, ako i nečinnosti okresného súdu), ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € + 2 x 8,04 €) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky. Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a tak predstavuje celkovú sumu 340,90 €.

31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.