I. ÚS 642/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 642/2014­31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti , zastúpenej spoločnosťou Capitol Legal Group s. r. o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rastislava Hanuláka, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 a takto

rozhodol:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009.

4. Ako ďalej uvádza, „... Okresný súd Bratislava I napriek tomu, že priznal svoju nečinnosť a konštatoval prieťahy v konaní a súčasne navzdory prísľubu, ktorý sťažovateľ v danej veci obdržal, neurobil v konaní žiadne kroky smerujúce k ukončeniu súdneho konania a odstránenia stavu pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa. Z časového hľadiska nie je zanedbateľný ani fakt, že celkový stav odstránenia právnej neistoty sťažovateľa nastane až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Aj v prípade, ak by došlo k vytýčeniu prvého termínu pojednávania vo veci samej, s ohľadom na bežnú prax okresných a krajských súdov a priemernú dĺžku trvania súdneho konania i v prípade, ak sú súdy činné, tento stav u sťažovateľa nenastane skôr než s odstupom niekoľkých rokov od vytýčenia prvého termínu pojednávania (zohľadňujúc využívanie opravných prostriedkov voči rozhodnutiam, ktoré v tomto prípade bezpochyby nastane)... Predmet sporu, ktorý je riešený a rozhodnutý v rozsudku, a ktorý spoločnosť napadla žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I má pre sťažovateľa zásadný význam, nakoľko sa bezprostredne dotýka jeho základných podnikateľských aktivít a plánov, ktoré boli práve neserióznosťou, nedbanlivým, ba až priam lajdáckym spôsobom realizácie diela zo strany spoločnosti výrazným spôsobom obmedzené a niektoré z následkov nebude možné už do budúcnosti žiadnym spôsobom zhojiť... Okresný súd Bratislava I týmto spôsobom podľa názoru sťažovateľa len podporuje oddialenie celkovej spravodlivosti. Sťažovateľ tak stráca dôveru v štát a jeho súdne inštitúcie a celkovo v právnu ochranu, ktorej sa mu včas nedostáva.“.

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3549/2014 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2014, ku ktorému predsedníčka okresného súdu zároveň pripojila i pomerne podrobnú chronológiu konania okresného súdu vypracovanú zákonnou sudkyňou JUDr. Szullovou. Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila stanovisko, v zmysle ktorého „... po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci s poukazom na časový odstup jednotlivých úkonov súdu vykonaných v namietanej veci tak, ako to vyplýva z priloženej chronológie úkonov, sa mi javí dĺžka konania namietanej veci sp. zn. 30Cb/68/2009 neprimerane dlhá s tým, že obdobie odo dňa 21.07.2009 (kedy bola vec predložená na KS v BA) do dňa 01.04.2010 (kedy bola vec tunajšiemu súdu vrátená z KS v BA) som neposudzovala, nakoľko mi uvedené ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I neprináleží. Na celkovú dĺžku konania mala vplyv opakovaná zmena zákonných sudcov, ku ktorej došlo v dôsledku zmien v rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I dňa 03.09.2010, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Marte Barkovej a dňa 02.03.2011, kedy bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Emílii Szullovej. Opakované zmeny v rozvrhu práce a zároveň aj s tým súvisiaca nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení zákonných sudcov (tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. Emílie Szullovej uvedeného za chronológiou úkonov) neumožnili bezprieťahový postup súdu vo veci a skoršie vytýčenie termínu pojednávania. Na základe uvedených skutočností si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku spomenutých prieťahov v konaní došlo, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal. Na záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“.

16. Dňa 13.12.2010 zaslal OS BA I Bratislavskému rozhodcovskému súdu žiadosť o zapožičanie originálu spisu 1Rci 5001/08. 17. Dňa 13.1.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobe. 18. Dňa 19.1.2010 Bratislavský rozhodcovský súd doručil OS BA I fotokópiu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/2008. 19. Dňa 2.3.2011 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Emílii Szullovej (spolu s ďalšími asi 500 spismi a následne pridelenými ďalšími spismi). 20. Dňa 9.8.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj s uznesením KS BA 3Cob 195 zo dňa 31.5.2011. 21. Dňa 23.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa. 22. Dňa 5.12.2011 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu“ aj s uznesením KS BA č . k. 2Cob/389/2010­307 zo dňa 20.9.2011. 23. Dňa 21.5.2009 bola súdu doručená žiadosť PZO o pokračovanie v konaní. 24. Dňa 1.7.2013 vyjadrenie sudkyne k Spr. 3536/2013. 25. Dňa 3.4.2014 bolo súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia odporcu a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania“ s pripojeným uznesením KS BA č. k. 1Cob/409/2013­ 169 zo dňa 30.1.2014. 26. Dňa 4.4.2014 konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8.9.2014 o 11,30 hod.. 27. Dňa 8.9.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 24.11.2014 s tým, že súd si opätovne vyžiada originál rozhodcovského spisu. 28. Listom zo dňa 8.9.2014 si OS BA I opätovne požiadal Bratislavský rozhodcovský súd o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu 1Rci 5001/08­7.» V závere pripojenej chronológie úkonov okresného súdu zákonná sudkyňa JUDr. Szullová s poukazom na bod 19 chronológie poznamenala, že pokiaľ došlo k prieťahom v konaní, tieto vznikli z objektívnych dôvodov, a to prerozdeľovaním spisu, ako aj z dôvodu veľkého počtu vecí v súdnom oddelení, ktoré vzhľadom na ich množstvo nebolo možné vybaviť bez prieťahov.

10. Podľa zistení ústavného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 do 25. februára 2015 nový termín pojednávania dosiaľ nariadený nebol.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti a stanoviska predsedníčky okresného súdu (bod 6), pretože predmetný súdny spis okresného súdu sp. zn. 30 Cb 68/2009 ústavnému súdu do dňa prerokovania veci nebol z vôle zákonnej sudkyne zaslaný (bod 8 a 9).

II.

12. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka súdneho konania a 3. postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

17.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka v sťažnosti poukazovala najmä na celkovú dĺžku trvania namietaného súdneho sporu (takmer 6 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj na neefektívnu činnosť súdu. Ústavný súd v kontexte tohto posudzovania prieťahov v konaní konštatuje, že postup okresného súdu v namietanom konaní sa skutočne vyznačoval viacerými obdobiami nečinnosti okresného súdu, a to najmä: ­ od 12. apríla 2010, keď bola okresným súdom daná úprava na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 2 Cob 222/2009­74 z 9. marca 2010, do 13. decembra 2010, keď okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu a zaslal Rozhodcovskému súdu v Bratislave žiadosť o zapožičanie originálu spisu sp. zn. 1 Rci 5001/08 (ide o nečinnosť v trvaní viac ako osem mesiacov; a to i napriek skutočnosti, že 3. septembra 2010 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Barkovej), ­ od 2. marca 2011, keď bol spis pridelený sudkyni JUDr. Szullovej, do 4. apríla 2014, keď konajúca sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8. september 2014 (ide o nečinnosť v trvaní takmer troch rokov, počas ktorých podpredsedníčka JUDr. Barková listom sp. zn. Spr. 3536/2013 z 19. júla 2013 sťažovateľke okrem iného oznámila dlhodobú práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ako i skutočnosť, že nový termín pojednávania bude nariadený na október ̶ november 2013).

19. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (takmer 6 rokov) bez právoplatného skončenia veci. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 68/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

III.

21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

23. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

29. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (2 x 134 € + 2 x 8,04 €). Odmena právnemu zástupcovi sťažovateľky za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola následne zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, a tak predstavuje celkovú sumu 340,90 €.

32. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.