I. ÚS 649/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 426,12 € (slovom štyristodvadsaťšesť eur a dvanásť centov) na účet advokátky , , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 21. júna 2011 bola podaná na okresnom súde žaloba o zaplatenie sumy 1 061,15 € s prísl. Sťažovateľ v predmetnom konaní vystupuje ako odporca. Ďalej uviedol, že okresný súd v jeho veci je nečinný, počas troch rokov nenariadil ani jeden termín pojednávania a neúmerná celková dĺžka konania bez právoplatného skončenia veci, ako aj zbytočné prieťahy v konaní mu «spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu brániť akokoľvek a kdekoľvek svoje práva... neustále vyvolávajú a živia traumu z konania navrhovateľa a jeho smrtonosných „partnerov“ v podobe vymáhačských spoločností... Nekonaním súdu nemôžem ani brániť svoje práva. Nepomohol ani môj záujem o posun konania dopredu (vo vlastnom záujme som sa informoval o podanom návrhu a bez výzvy som sa i dňa 12.09.2011 vyjadril a dňa 20.06.2014 som žiadal predsedníčku súdu o riadne konanie a rozhodnutie vo veci, žiaľ ani jeden môj úkon a prosba sa nestretol so záujmom; na moju žiadosť o konanie a rozhodnutie vo veci som ani po 1 a pol mesiaci nedostal žiadnu odpoveď)... Neprajem nikomu si prežiť psychický teror pre 7,44 € nielen na mňa, ale i na moju rodinu opísanú a mnou prežitú v rokoch 2009 ­ 2010, čo je súčasťou spisu 10 C/201/2010 o ochranu osobnosti vedeného Okresným súdom Piešťany...»

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „... Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 porušené. ... Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 konal bez ďalších prieťahov. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €..., ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. ... Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... v sume 284,08 € na jej účet..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.

13.9.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu sťažovateľa k návrhu s návrhom na zaplatenie sumy 1.000 eur z titulu finančného zadosťučinenia, z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/201/2010 ako aj z úradného záznamu v predmetnom konaní vyplýva, že spis 8C/130/2011 bol v období od 5.10.2011 do 3.10.2014 pripojený ku spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/201/2010, kde sa ako navrhovateľ návrhom doručeným súdu 13.10.2010 domáhal okrem iného aj voči spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. ochrany osobnosti týkajúcej sa upomienok vo vzťahu k úveru poskytnutého dňa 21.4.2005 spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. sťažovateľovi, kde súd v konaní ako predbežnú otázku riešil aj zmluvu o spotrebiteľskom k úvere zo dňa 21.4.2005, vo vzťahu ku ktorej sa v konaní 8C/130/2011 spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. domáha voči

29.11.2014, súd spolu s uznesením z 6.11.2014 doručoval navrhovateľovi späťvzatie odporcu a odporcovi návrh s prílohami a čiastočné späťvzatie s výzvou, aby sa k podaniu vyjadril, ak to považuje za potrebné, 18.11.2014 doručil odporca vyjadrenie k veci a žiadal rozhodnúť bez nariadenia

v konaní 10C/201/2010 sa z jeho podnetu ako navrhovateľa posudzovala ako predbežná otázka aj platnosť predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.4.2005, kde sa priebežne konalo, čo vo vzťahu k tej istej zmluve v konaní 8C/130/2011 nemohlo vyvolávať právnu neistotu u sťažovateľa, odhliadnuc na skutočnosť, že sám sťažovateľ je advokát. Nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia od 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom mali priemerne 15 sudcov, viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné miesta sudcov situáciu riešilo len postupným navyšovaním miest sudcov, a to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov,, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný súd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu

V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej agende za rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 konaní, ktoré je schopný skončiť, nakoľko veľa konaní treba pojednávať viac ako raz. Už len táto okolnosť neumožňuje sudcovi efektívne konať vo viac ako 600 spisov v hlavnej agende, čo má za následok objektívne prieťahy v konaniach, ako aj dlhé obdobia medzi jednotlivými úkonmi.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu vyjadrila v podaní z 29. decembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla: «Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je a nebola vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov). Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež nie je nemožné reagovať na poukázanie rozhodnutia NS ČR zo dňa 20.03.2014, č.k. 16 Kss 9/2013­91. Sťažovateľ nepodal návrh na disciplinárne konanie voči žiadnemu sudcovi, ale domáha sa ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv bez ohľadu na jeho status advokáta, s ktorým predsedníčka nenáležité operuje. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach, t.j. sťažovateľ je bežným účastníkom konania i s pocitmi právnej neistoty. Na tomto mieste len na okraj, status advokáta vôbec „nehral“ úlohu v konaní 10C/201/2010, z toho dôvodu je ťažko porozumieť tomuto argumentu zo strany súdu. To, že spis bol pripojený k inému spisu neznamená, že v tomto spise sa nebude konať. Súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v každom konania v každom štádiu konania bez ohľadu na žiadosti účastníkov konania, a to i v konaní, ktorého hmotné zachytenie (spis) je pripojené k inému konaniu, napríklad vytvorením náhradného spisu, skúmaním ďalšej potreby jeho pripojenia a pod., čo sa nestalo. V opačnom prípade súd tak vytvoril ústavne netolerovateľné nekonanie vo veci. Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (3 právne úkony vykonané v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) sťažovateľovi v sume 426,12 €... advokátke ...»

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

10.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 21. júna 2011, a ako vyplýva z prehľadu úkonov, okresný súd v tejto veci po doručení vyjadrenia sťažovateľa k žalobe (13. september 2011) bol úplne nečinný viac ako tri roky, až do 3. októbra 2014, keď zaslal vyjadrenie sťažovateľa navrhovateľovi a súčasne navrhovateľa vyzval, či trvá na podanom návrhu, ako aj vyzval sťažovateľa na to, či trvá na svojom návrhu z 12. septembra 2011 na zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €. Hoci neskôr okresný súd v časti zastavil konanie 6. novembra 2014 a vo veci samej (už len v časti o zaplatenie sumy 352,24 € s prísl., ktorú sťažovateľ tiež spochybňuje) rozhodol 9. decembra 2014 aj rozsudkom, konanie dosiaľ nie je ešte právoplatne skončené a stav právnej neistoty sťažovateľa nie je odstránený. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranu okresného súdu, že v tejto veci nemohol konať pre iné prebiehajúce konanie, pretože namietané konanie nebolo právoplatne prerušené, ani jeho námietky týkajúce sa nedostatočného personálneho obsadenia a množstva napadnutých vecí na okresnom súde, ale naopak, súhlasil s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľa z 29. decembra 2014 (pozri bod 4.2), s ktorými sa v zásade stotožnil.

11. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/130/2011 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou , . Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania za tri úkony právnej služby v sume 426,12 €.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 29. decembra 2014) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za každý úkon po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 3 x 8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje spolu sumu 426,12 €.

17. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

18. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015