I. ÚS 665/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Marka Gutika, Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom podaní (sp. zn. Spr 1332/2014 z 1. decembra 2014), v ktorom uviedol aj prehľad procesných úkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:

29.10.2009 zaplatený súdny poplatok 4.11.2009 zaslanie návrhu na vyjadrenie protistrane 9.12.2009 vyjadrenie odporcov tak, že s návrhom nesúhlasili, ale žiadali, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná odporcovi s tým, že navrhovateľovi uhradí cenu jeho podielu stanovenú znaleckým posudkom 22.8.2011 vytýčený termín pojednávania na 19.10.2011 19.10.2011 sa uskutočnil termín pojednávania, ktorý bol odročený na neurčito za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a z dôvodu práceneschopnosti odporkyne 2 27.2.2012 výzva súdu navrhovateľovi za účelom oznámenia, či došlo k mimosúdnej dohode 30.7.2012 doručenie vyjadrenia, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu 5.9.2012 určený termín pojednávania na 30.11.2012 30.11.2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania 14.12.2012 predloženie otázok na znalca zo strany odporcov 17.12.2012 predloženie otázok na znalec zo strany navrhovateľa 23.8.2013 uznesením konanie v časti proti odporkyni 2 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom 26.8.2013 ustanovenie znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností za účelom

28.8.2014 urgencia súdu právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie sa ku geometrickému plánu 10.9.2014 doručené vyjadrenie odporcov ku geometrickému plánu 26.9.2014 určený termín ohliadky na 21.10.2014 14.10.2014 určený termín pojednávania na 14.11.2014 21.10.2014 uskutočnenie ohliadky 22.10.2014 doručenie vyžiadaných listov vlastníctva z katastrálneho odboru 6.11.2014 predloženie vyjadrenia odporcu 1 a znaleckého posudku, ktorý si dal

nečinnosť súdu v roku 2010, táto bola spôsobená tou skutočnosťou, že zákonná sudkyňa prejednávala veci, ktoré jej napadli do senátu skôr ako táto a vzhľadom na množstvo nevybavených vecí objektívne nebola spôsobilá vo všetkých veciach konať bez prieťahov. Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa týkajúci sa primeraného zadosťučinenia, mám za to, že je neprimerane vysoký. A to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci bolo 21.11.2014 vydané rozhodnutie, podľa ktorého došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, pričom navrhovateľovi bola priznaná náhrada za jeho podiel v sume 5.131, Eur.“.

6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2014, v ktorom uviedol: «1. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením OS TN, že vo veci sa pribežne konalo s výnimkou roku 2010, K výraznému zdržaniu prišlo okrem iného v čase od nariadenia znaleckého dokazovania po ustanovenie znalca. ... mám za to, že aj k tomuto ustanoveniu znalca dňa 26.08.2013 prišlo v príčinnej súvislosti s mojou sťažnosťou zo dňa 21.08.2013. 2. Či v roku 2010 došlo k prieťahom z „objektívnych“ či iných príčin je vo veci bezpredmetné. Je vecou štátu ako garanta ústavných práv a slobôd zabezpečiť, aby tieto boli dodržiavané. Žiadalo by sa povedať, že je teda na zváženie, či je ekonomicky efektívnejšie navýšiť počet sudcov, či zlepšiť kontrolu vybavovania vecí, alebo platiť finančné zadosťučinenia. Takto však otázka nestojí, pretože bez ohľadu na ekonomickú efektívnosť je povinnosťou štátu resp. orgánov jeho moci zabezpečiť, aby k takýmto prieťahom nedochádzalo. Z hľadiska rýchlosti súdneho konania ako prostriedku účinnej právnej ochrany teda občana nemusí zaujímať, či zákonný sudca svoje povinnosti zanedbal alebo naopak pre vysoký nápad vecí konať bez prieťahov nemohol. 3. Je pravdou že dňa 21.11.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Uvedené však neznamená, že vec bola právoplatne skončená. K dnešnému dňu (29.12.2014) tento

rozsudok

nebol sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený, čím pravdepodobne prišlo k porušeniu povinnosti vyhotoviť a odoslať rozsudok v 30 dňovej lehote. 4. Je pravdou, že sťažovateľovi ­ navrhovateľovi bolo v rámci tohto vyhláseného rozsudku priznaná suma 5131,­ €. Uvedené je však ocenením jeho majetkového podielu a s primeraným fin. zadosťučinením nemá nič spoločné. Navyše, táto suma je podstatne nižšia, ako by zodpovedalo obom vo veci zadováženým znaleckým posudkom, s ohľadom na doposiaľ nedoručené písomné vyhotovenie rozsudku, ťažko povedať akými úvahami sa súd spravoval pri určení takejto sumy.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch znalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní. 14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno pripísať výrazný podiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd však zistil, že aj on (resp. jeho právna zástupkyňa) mala čiastočný podiel na predĺžení konania, pretože prvé pojednávanie 19. októbra 2011 okresný súd odročil na účely uzavretia prípadného mimosúdneho vyriešenia sporu medzi účastníkmi konania, ale jeho právna zástupkyňa reagovala na výzvu okresného súdu z 27. februára 2012 (doručenú 1. marca 2012) zjavne oneskorene, teda nie v určenej lehote desiatich dní, ale až po takmer štyroch mesiacoch, keď 30. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že k zmieru nedošlo a trvá na podanom návrhu (č. l. 34). Takisto už na druhom pojednávaní 30. novembra 2012 (č. l. 32) právna zástupkyňa sťažovateľa zobrala späť návrh proti odporkyni v 2. rade v časti o zriadenie vecného bremena (konanie bolo v tejto časti zastavené právoplatne 19. septembra 2013) a súhlasila s tým, že „kvôli problémom s prístupom nežiada rozdelenie“ parcely, aby pozemok bol v celosti prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade s povinnosťou výplaty sťažovateľa. Okrem toho navrhla ustanoviť v konaní znalca, pretože medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene nehnuteľnosti a odporcovia nesúhlasili s predloženým znaleckým posudkom (august 2012), ako ocenil nehnuteľnosti iný znalec . Aj samotný sťažovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že aj keď nikdy nechcel pozemok predať, súhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhla jeho právna zástupkyňa, pretože je to účelné. Z toho dôvodu okresný súd pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, čím sa konanie tiež predĺžilo.

15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € z dôvodu celkovej dĺžky konania a jeho právnej neistoty.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 13.3), správanie sťažovateľa (pozri bod 13.2.), ako aj celkovú dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, že po podaní sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci rozhodnuté, nepovažoval ústavný súd za nevyhnutné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku).

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Za tretí úkon právnej služby ústavný súd odmenu (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) nepriznal, pretože stanovisko z 29. decembra 2014 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.