I. ÚS 726/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 726/2014­25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2015 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti , , zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Macom, Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 a takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 726/2014­12 z 3. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Macom, Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 9. februára 2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu proti spoločnosti (ďalej len „žalovaný“), o zaplatenie sumy 8 945,90 €. Na základe výzvy okresného súdu zo 14. februára 2012 sťažovateľka v predmetnej veci zaplatila súdny poplatok v stanovenej lehote.

Okresný súd v predmetnej veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 5 Rob 6/2012 z 10. mája 2012, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému, a preto nenadobudol účinky právoplatnosti a vykonateľnosti. Predmetné konanie bolo prevedené do oddelenia „Cb“ a je vedené pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 2. júla 2013 podala „urgenciu ­ Žiadosť o konanie vo veci“, v ktorej okresný súd požiadala „o skoré rozhodnutie vo veci“, no napriek tomu v predmetnej veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Sťažovateľka v predmetnej právnej veci podala 10. októbra 2013 sťažnosť ústavnému súdu, ktorý ju uznesením sp. zn. I. ÚS 760/2013 z 11. decembra 2013 posúdil ako zjavne neopodstatnenú s tým, že v závere tohto rozhodnutia pripomenul, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu by nemuselo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 917/14 z 30. decembra 2014, v ktorom popísala priebeh konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 takto: «Čo sa týka vecnej stránky prijatej sťažnosti zo spisu vyplývajú nasledujúce úkony: ­ návrh sťažovateľa bol doručený súdu 9. 2. 2012 a zapísaný do registra Rob, ­ dňa 14. 2. 2012 poverený vyšší súdny úradník vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, ktorá výzva mu bola doručená 21. 3. 2012 a súdny poplatok uhradil 23. 3. 2012, dňa 10. 5. 2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol sťažovateľovi doručený 19. 6. 2012 a od odporcu sa 6. 7. 2012 vrátil neprevzatý v odbernej lehote, ­ dňa 17. 10. 2012 bola prostredníctvom elektronického výpisu z obchodného registra overená adresa odporcu a súčasne bol vyžiadaný akruálny výpis z obchodného registra na odporcu z príslušného súdu, ktorý bol OS Piešťany doručený 23. 11. 2012, ­ dňa 28. 11. 2012 bol vykonaný opätovný pokus o doručenie platobného rozkazu odporcovi, od ktorého sa 16. 1. 2013 zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote, ­ dňa 20. 2. 2013 bola vec prevedená do registra Cb z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz odporcovi a vec bola pridelená sudkyni dňa 4. 7. 2013 sťažovateľ žiadal o konanie vo veci, ­ dňa 31. 1. 2014 bola odporcovi doručovaná kvalifikovaná výzva na vyjadrenie sa k návrhu s poučením a návrhom s prílohami, pričom zásielka sa vrátila 28. 2. 2014 s oznámením, že adresát je neznámy, dňa 4. 3. 2014 súd overoval vyžiadaním akruálneho výpisu z obchodného registra adresu odporcu, ktorý bol súdu doručený 21. 3. 2014, ­ dňa 22. 4. 2014 súd vykonal opätovný pokus o doručenie zásielky odporcovi ­ dňa 16. 12. 2014 bol vo veci vytýčený termín verejného vyhlásenia rozsudku na 16. 1. 2015. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa týkajúcim sa zdĺhavého, neefektívneho a nehospodárneho konania predsedníčka okresného súdu uviedla, že „po vydaní platobného rozkazu, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk súd vo veci vykonával procesné úkony spojené s overovaním adresy odporcu za účelom doručovania mu súdnych zásielok, pričom dlhšie obdobia medzi jednotlivými úkonmi v rámci registra

Po prevedení veci do registra Cb boli dlhšie obdobia nečinnosti spôsobené množstvom vecí v senáte zákonnej sudkyne a potrebou vybavovať pridelené veci podľa poradia nápadu. Sudkyňa mala v období rokov 2013 a 2014 celkovo okolo 970 vecí v pojednávacej agende, v ktorých všetkých veciach je povinná konať priebežne a postupne podľa poradia nápadu prihliadnuc i na kritériá pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou Štrasburských orgánov ochrany práva a uvedené v rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany. S ohľadom na množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne a potrebu v jednotlivých veciach konať postupne, nebolo možné v danej právnej veci vzhľadom na jej nápad na súd vo februári 2012 skôr vytýčiť termín pojednávania bez toho, aby nebolo toto konanie bezdôvodne uprednostnené pred inými konaniami v senáte zákonnej sudkyne, nakoľko podľa obsahu návrhu nepatrí medzi konania, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou. Keďže nápad vecí v jednotlivých senátoch sudcov Okresného súdu Piešťany je rovnomerný, nie je možné pri danom obsadení súdu sudcami situáciu riešiť situáciu ani

pracovného času. Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 900 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 18 mesiacov dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako za rok, čo je

Množstvo vecí v pojednávacej agende v senáte sudcov Okresného súdu Piešťany má za následok prieťahy v súvislosti s nariadením prvého pojednávania vo veci s ohľadom na potrebu vybavovať pridelené veci podľa poradia nápadu s prihliadnutím len na prednostné veci. Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom konaní – ústavný súd nezistil žiadne nedostatky, ktorých dôsledkom by mohlo dôjsť k výraznejšiemu predĺženiu predmetného konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu na rozhodovaní v predmetnej veci. Pri skúmaní tohto postupu okresného súdu ústavný súd vychádzal zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj zo spisového materiálu v predmetnej veci.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola ústavným súdom priznaná v celkovej sume 432,30 € a vo zvyšku ním uplatnenej sumy nároku sťažovateľky nebolo vyhovené.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015