I. ÚS 736/2014

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)

a práv zaručených čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), uzneseniami Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 536/09/2204­156 zo 4. apríla 2014 a č. k. 2 Pv 536/09/2204­157 taktiež zo 4. apríla 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 398/OVK­TT­2010 bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trnava (ďalej len „vyšetrovateľ“) vedené trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ku ktorému malo dôjsť pri dopravnej nehode 17. júna 2009, ktorej účastníčkou bola ako vodička skútra dcéra sťažovateľa, ktorá aj so spolujazdcom po kolízii s autobusom utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta nesprávnosť postupu vyšetrovateľa, ako aj nesprávnosť jeho záverov, na základe ktorých vyšetrovateľ dospel k presvedčeniu, že vinnou zo spôsobenia dopravnej nehody bola dcéra sťažovateľa, pričom v tomto smere sťažovateľ podrobuje dokazovaním získané východiská vyšetrovateľa detailnej konfrontácii so závermi znaleckého dokazovania. Sťažovateľ poukázal na to, že vyšetrovateľ začal vo veci konať až na dôraznú interpeláciu jeho a jeho manželky, ktorí majú v tomto trestnom stíhaní ako rodičia pri dopravnej nehode zomrelej dcéry postavenie poškodených. Sťažovateľ napríklad poukázal na to, že vyšetrovateľ aj napriek jeho dopytom neodobral z miesta dopravnej nehody kamerový záznam, ako aj na to, že znalec pribratý vyšetrovateľom vykonávajúci vo veci prvé znalecké dokazovanie nedoložil do posudku „tachografický záznam“, a ten doplnil až po upozornení vyšetrovateľa sťažovateľom, avšak napokon išlo o záznam nie z dňa nehody, ale z dňa pred nehodou, v súvislosti s čím sťažovateľ uviedol, že „.

Sťažovateľ poukazuje aj na také pochybenia vyšetrovateľa, ako je vypočutie očitých svedkov nehody až 3 mesiace po nehode, ako aj vypočutie údajného svedka nehody až po dvoch rokoch od nehody, ktorý mal byť však videný, že v čase nehody sa zdržiava na inom mieste; ako aj neoverenie si zmeny výpovede cestujúceho autobusu, ktorý mal byť očitým svedkom nehody a ktorý svoju výpoveď pod vplyvom sťažovateľom a jeho manželkou predložených dôkazov účelovo zmenil. Predmetom námietok sťažovateľa bol aj postup vyšetrovateľa, ktorý pribral na znalecké dokazovanie iného znalca, než akého mu uložil ustanoviť vec dozorujúci prokurátor. Okrem toho sa podľa sťažovateľa vyšetrovateľ nevysporiadal ani s podstatnými rozpormi medzi viacerými znaleckými posudkami z hľadiska nimi popisovaného procesu spôsobu vzniku príčin a priebehu dopravnej nehody, a napokon sťažovateľ vykonal detailný rozbor záverov znaleckého dokazovania a jeho porovnania so závermi vyšetrovateľa, pričom poukazuje na viaceré nezrovnalosti (napr. vykonanie znaleckého dokazovania použitím iného typu motorky, než aká bola pri dopravnej nehode,

Zrušuje sa rozhodnutie okresného prokurátora v Piešťanoch č. 156 2Pv536/092204 156 zo dňa 4. apríla 2014 a Uznesenie prokurátora č. 157 2Pv536/092204 157 zo dňa 4. apríla 2014 a prikazuje sa mu vo veci konať nestranne a nezaujato. Priznáva sa finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, eur plus náhrada trov

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46 a čl. 48 ústavy a práv zaručených v čl. 6 a čl. 13 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s uzneseniami okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204­156 a č. k. 2 Pv 536/09/2204­157 zo 4. apríla 2014, ktorými mal byť podľa sťažovateľa verifikovaný nezákonný postup vyšetrovateľa v dotknutom trestnom konaní.

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204­156 zo 4. apríla 2014.

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet a prípadne aj opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedeného predpisu oprávnený. Preskúmaním podnetu, resp. aj opakovaného podnetu sa totižto príslušné orgány prokuratúry budú musieť vysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovateľ uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Keďže sťažovateľ nevyužil účinné prostriedky nápravy podľa zákona o prokuratúre, ústavný súd jeho sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204­156 zo 4. apríla 2014 už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a to v obdobných intenciách, ako bolo ústavným súdom konštatované aj vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 6630/2014 (identická sťažnosť manželky sťažovateľa, pozn.).

V Košiciach 3. decembra 2014