I. ÚS 75/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2014 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ústavy, ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 10/2014 a jeho uznesením z 30. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodoval o ich žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali ako navrhovatelia žalobu, v rámci ktorej sa domáhali, aby krajský súd uložil odporcovi mestskej časti Bratislava­ Vajnory (ďalej len „mestská časť“) povinnosť rozhodnúť o žiadosti na vydanie predbežného opatrenia podľa § 5 Občianskeho zákonníka podanej manželmi 3. júla 2013. Krajský súd ich žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietol uznesením sp. zn. 6 S 10/2014 z 30. mája 2014 ako nedôvodnú.

Občianskeho súdneho poriadku o zastavení dovolacieho konania z dôvodu, že nemal právomoc konať vo veci samej. Okrem toho uvádzajú, že bol zamietnutý aj ich podnet podaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. 4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto: „... Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 S 10/2014 porušil právo a , zaručené podľa čl. 127 v spojení s čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, proti ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného vlastníckeho práva sťažovateľov a ich práva na pokojné užívanie majetku, zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 Dodatkového protokolu k cit. Dohovoru a čl. 11 ods. 1 cit. Listiny základných práv, aby sa ich vec riadne prerokovala. Ústavný súd... zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 6 S 10/2014 z 30. 05. 2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 S 10/2014 prikazuje konať ďalej bez zbytočných prieťahov. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom a spoločne a nerozdielne trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“

5. Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 648/2014 uznesením z 28. októbra 2014 odmietol sťažnosť sťažovateľov proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, a to pre neprípustnosť vzhľadom na to, že sťažovatelia podali proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie. V citovanom rozhodnutí (pozri bod 8 jeho odôvodnenia) ústavný súd uviedol, že ústavná sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu bude považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Inak povedané, lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, t. j. napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 46 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (odsek 1). Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (odsek 2). Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (odsek 3). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (odsek 4). Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon (odsek 1). Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom (odsek 2). Podľa čl. 1 dodatkového protokolu má každá fyzická osoba alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

9. K sťažovateľmi v petite sťažnosti namietanému porušeniu čl. 46 a čl. 48 ústavy ústavný súd poznamenáva, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhali. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V tomto ohľade sťažovatelia, kvalifikovane zastúpení advokátkou, neupresnili, na ktorú časť (odsek) z uvádzaných čl. 46 a čl. 48 (bod 8) poukazujú. Tento nedostatok vykazuje vadu, ktorá ide na ujmu strany sťažovateľov.

12. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí z 30. mája 2014 v podstatnom uviedol: „Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4SŽ/120/2003 uviedol, že správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich

o zachovanie faktického stavu v určitom štádiu konania, včasné zaistenie veci potrebnej na vykonanie dôkazu alebo zabezpečenie veci na výkon rozhodnutia. Tomuto cieľu slúži inštitút predbežného opatrenia. Ide o dočasný prostriedok na zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana práv fyzických osôb alebo právnických osôb vyžaduje nevyhnutný zásah ešte predtým, než búde vydané rozhodnutie vo veci samej. Toto opatrenie môže správny orgán uplatniť len a) v nevyhnutných prípadoch, b) v nevyhnutnom rozsahu, c) na nevyhnutný čas. Obsah predbežného opatrenia správny poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku vymedzuje len všeobecne. Správny orgán môže účastníkom uložiť, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Môže tiež nariadiť, a to aj iným subjektom než sú účastníci, zaistenie niektorých vecí pre ďalší priebeh konania. Dôvody na zaistenie veci sú v zákone uvedené exemplifikatívnym spôsobom. V súlade s osobitnými predpismi môžu byť ustanovené aj ďalšie dôvody. Podnet na nariadenie predbežného opatrenia môže vychádzať buď od správneho orgánu, alebo od účastníka konania. V oboch prípadoch je

. . Z administratívneho spisu má súd preukázané, že dňa 3.7.2013 Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava Vajnory bol doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 5 Občianskeho zákonníka od navrhovateľov a a za odporcov boli označení a .

Manželia listom doručeným správnemu orgánu dňa 5.8.2013 oznámili, že si zvolili právneho zástupcu a že v čase prejednania veci majú iný program s tým, že rozhovor na pôde obce je obsolentný, ale ak trvá záujem obce na prejedaní veci, správny orgán má kontaktovať právneho zástupcu. Zároveň priložili rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 15C/117/2013 61 zo dňa 18.7.2013, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd zamietol. Návrh podala rodina a tento smeroval proti rodine .

Zároveň žiadali o určenie iného termínu prejednania veci. Úradným záznamom zo dňa 2.9.2013 správny orgán zaprotokoloval stretnutie účastníkov konania, na ktoré sa dostavili manželia aj správnou zástupkyňou a manželia bez právnej zástupkyne. Ďalšie prejednanie veci určil správny orgán na deň 16.9.2013 o 14:00 hod., na ktoré sa dostavili účastníci konania spolu so svojimi právnymi zástupcami. Účastníkov správny orgán poučil a o prejednaní veci vyhotovil zápisnicu. Účastníci konania nesúhlasili so zmierom a teda správny orgán dospel k záveru, že v predmetnej veci je potrebná miestna obhliadka. Tú stanovil správny orgán na deň 3.10.2013 o 14.00 hod. Zo zápisu z miestnej ohliadky je zrejmé, že pri obhliadke kamerového systému odmietli ukázať kamerové záznamy a tiež samotný kamerový technický, aparát. Pri obhliadke kamerového systému bolo odfotené kamerové zariadenie, ktoré bolo viditeľne dlhodobo odpojené, čím sa znemožnila užívanie kamerového zariadenia. Dňa 2.12.2013 zaslala právna zástupkyňa správnemu orgánu svoje stanovisko týkajúce sa konania pred správnym orgánom.

Zároveň upozornili na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/530/2013, v ktorom súd uviedol, že navrhované naradenie predbežného opatrenia by bolo aj neprimeraným zásahom do práva odporcov chrániť si svoj majetok prostredníctvom kamerového systému, navyše za situácie, keď takýmto kamerovým systémom disponujú aj . Dňa 14.1.2013 správny orgán vydal Oznámenie o nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom uviedol doterajší skutkový stav a v závere uviedol, že nie sú splnené podmienky na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia a to existencia pokojného stavu a zrejmý zásah do pokojného stavu. Predmetom konania bolo posúdenie, či konanie odporcov zasahuje do subjektívnych práv navrhovateľov, o ktorom nemá mestská časť kompetenciu rozhodovať. Po vydaní tohto rozhodnutia právny zástupca zaslal správnemu orgánu mail, v ktorom ho upozornil na formu rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, ktorú v mailovom podaní namietal. Správny orgán mailom odpovedal, že v prípade konania v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce, na ktorý sa v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.

príslušný správny orgán, ktorý vo veci koná. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia. Výrok

Správny orgán vydal Oznámenie o nevyhovení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez aplikácie ustanovení § 43 a 47 Správneho poriadku. V Oznámení odporcu absentujú formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia a je možné konštatovať, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak súd v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odporca bol nečinný v správnom konaní vo veci navrhovateľa o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, naopak, správny orgán v správnom konaní činný bol a reagoval na všetky podnety účastníkov konania a z toho titulu posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Krajskému súdu v Bratislave nezostalo nič iné, ako návrh v súlade s § 250t ods. 4 zamietnuť. Na záver súd uvádza, že navrhovateľ mal podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nakoľko rozhodnutie správneho orgán nie je v súlade s ustanovením § 43 a 47 Správneho poriadku a domáhať sa súdneho prieskumu Oznámenia podľa ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., nakoľko v tomto prípade sa Oznámenie odporcu považuje za rozhodnutie.“

14. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). 15. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľov s právnym názorom krajského súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v ich právnej veci. V danej veci ústavný súd nezistil, že by napadnutý postup a rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 6 S 10/2014 z 30. mája 2014 boli svojvoľné a že by zasahovali do základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené.

16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (jeho štvrtej hlavy piatej časti) je namietané rozhodnutie krajského súdu aj primerane odôvodnené.

19. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov je aj v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu zjavne neopodstatnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015