AI Právnik Logo
← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·12/03/2014 00:00:00

I. ÚS 756/2014

ECLI:SK:USSR:2015:1.US.756.2014.1

Spája konania
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Peter Brňák
IČS
22508/2013
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 756/2014­17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013, sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014, sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn. Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn. Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014, sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn. Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014, sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014, sp. zn. Rvp 5730/2014, sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn. Rvp 6039/2014, sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014, sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014, sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn. Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 – sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 98/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 121/2013 z 18. marca 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 Er 1014/2008 z 20. marca 2013, sp. zn. 3 Er 248/2008 z 12. mája 2011, sp. zn. 3 Er 298/2008 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 Er 115/2008 z 2. januára 2012, ako aj

postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 10 CoE 105/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 111/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 CoE 111/2013 z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007 z 24. mája 2013, sp. zn. 5 Er 389/2003 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 43/2009 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009

z 26. apríla 2013, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 110/2013 z 15. januára 2014, sp. zn. 10 CoE 65/2013 z 23. októbra 2013, sp. zn. 6 CoE 8/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 3/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013 z 20. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. 8 Er 110/2007 z 29. marca 2012, sp. zn. 5 Er 730/2006 zo 6. júla 2012, sp. zn. 7 Er 8/2009 z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 Er 658/2008 z 10. septembra 2013, sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009 z 8. augusta 2013, sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 8 CoE 7/2014 z 28. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 139/2013 z 3. apríla 2014, sp. zn. 2 CoE 40/2014 zo 14. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 27. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 5/2014 z 31. marca 2014 a sp. zn. 9 CoE 4/2014 z 30. januára 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martin

sp. zn. 17 Er 4224/2008 z 28. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 1024/2008 z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007 z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007

zo 16. mája 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 5 CoE 120/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 134/2013 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 7 CoE 89/2013 z 30. septembra 2013, sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014, sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Čadca sp. zn. 13 Er 593/2005 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 1112/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 828/2005 z 23. apríla 2012,

sp. zn. 11 Er 370/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 12 Er 227/2006 z 30. marca 2012, sp. zn. 13 Er 877/2006 z 11. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 246/2005 z 23. apríla 2012, sp. zn. 10 Er 76/2003 z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1471/2006 z 15. marca 2012, sp. zn. 13 Er 583/2005 z 3. augusta 2011, sp. zn. 8 Er 435/2010 z 24. septembra 2013, sp. zn. 11 Er 831/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 11 Er 1146/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 106/2005 z 23. apríla 2012 a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013

a napokon postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 1 CoE 28/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 121/2013 z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. 11 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014, sp. zn. 5 CoE 134/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013 z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 CoE 181/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 8/2014

z 31. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 169/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 31/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 2720/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 1396/2009 zo 16. mája 2013, sp. zn. 18 Er 29/2007 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 21/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2046/2006 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 450/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 20 Er 511/2007 z 5. augusta 2013, sp. zn. 18 Er 2048/2006 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 333/2005 z 11. októbra 2012, sp. zn. 20 Er 26/2005 z 1. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 2905/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3844/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 946/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 1740/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3799/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 4119/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 47/2004 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 1242/2004

z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 484/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3411/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 4569/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2156/2009 z 9. októbra 2013 a sp. zn. 18 Er 3407/2006

z 11. októbra 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013, sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014, sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn. Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn. Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014, sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn. Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014, sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014, sp. zn. Rvp 5730/2014, sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn. Rvp 6039/2014, sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014, sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014, sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn. Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 – sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 8. novembra 2013 do 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť

majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru

a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 98/2013 z 31. júla 2013,

sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 121/2013 z 18. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 Er 1014/2008

z 20. marca 2013, sp. zn. 3 Er 248/2008 z 12. mája 2011, sp. zn. 3 Er 298/2008 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 Er 115/2008 z 2. januára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami

sp. zn. 10 CoE 105/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 111/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 CoE 111/2013 z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007 z 24. mája 2013, sp. zn. 5 Er 389/2003 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 43/2009 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009 z 26. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 110/2013 z 15. januára 2014, sp. zn. 10 CoE 65/2013 z 23. októbra 2013, sp. zn. 6 CoE 8/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 3/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013 z 20. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8 Er 110/2007 z 29. marca 2012, sp. zn. 5 Er 730/2006 zo 6. júla 2012, sp. zn. 7 Er 8/2009 z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 Er 658/2008 z 10. septembra 2013, sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009 z 8. augusta 2013, sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 8 CoE 7/2014 z 28. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 139/2013 z 3. apríla 2014, sp. zn. 2 CoE 40/2014 zo 14. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 27. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 5/2014 z 31. marca 2014 a sp. zn. 9 CoE 4/2014 z 30. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martin sp. zn. 17 Er 4224/2008 z 28. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 1024/2008 z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007 z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007

zo 16. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 5 CoE 120/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 134/2013 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 7 CoE 89/2013 z 30. septembra 2013, sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014, sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Čadca sp. zn. 13 Er 593/2005 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 1112/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 828/2005 z 23. apríla 2012, sp. zn. 11 Er 370/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 12 Er 227/2006 z 30. marca 2012, sp. zn. 13 Er 877/2006 z 11. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 246/2005 z 23. apríla 2012, sp. zn. 10 Er 76/2003 z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1471/2006 z 15. marca 2012, sp. zn. 13 Er 583/2005 z 3. augusta 2011, sp. zn. 8 Er 435/2010 z 24. septembra 2013, sp. zn. 11 Er 831/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 11 Er 1146/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 106/2005 z 23. apríla 2012

a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) a napokon postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 1 CoE 28/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 121/2013 z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. 11 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014, sp. zn. 5 CoE 134/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013

z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 CoE 181/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 8/2014 z 31. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 169/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 31/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 2720/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 1396/2009 zo 16. mája 2013, sp. zn. 18 Er 29/2007 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 21/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2046/2006 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 450/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 20 Er 511/2007 z 5. augusta 2013, sp. zn. 18 Er 2048/2006 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 333/2005 z 11. októbra 2012, sp. zn. 20 Er 26/2005 z 1. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 2905/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3844/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 946/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 1740/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3799/2006

z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 4119/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 47/2004 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 1242/2004 z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 484/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3411/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 4569/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2156/2009 z 9. októbra 2013 a sp. zn. 18 Er 3407/2006 z 11. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSP (ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 22508/2013, sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014, sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn. Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn. Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014, sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn. Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014, sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014, sp. zn. Rvp 5730/2014, sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn. Rvp 6039/2014, sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014, sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014, sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn. Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 – sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov 8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti

na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,

sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,

sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014.

. .), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C­76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C­ 240/98 až C­244/98, C­473/00, C­168/05, C­243/08, C­40/08, C­227/08 a C­76/10) dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C­470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C­473/00, Zb. s. I­10875, bod 32, a Mostaza Claro, C­168/05, Zb. s. I­10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné na objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07, II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie I. ÚS 756/2014 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik