I. ÚS 76/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovým podaním 7. januára 2015 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“; v pôvodnom konaní v právnom postavení aj ako „žalovaní“), doplnená o písomnú podobu v zákonnej lehote troch dní vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 5 Co 149/2014 zo 14. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v časti o náhrade trov konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím sp. zn. 5 Co 149/2014 zo 14. októbra 2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 29 C 83/2011­95 zo 16. decembra 2013, ktorým okresný súd návrh žalobkyne zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 934,38 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) s prihliadnutím na ustanovenie § 150 OSP vzhľadom na sociálno­ekonomické postavenie žalobkyne, ako aj charakter samotného konania.

3. Ako ďalej sťažovatelia uviedli, krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného konštatoval, že v posudzovanom prípade boli dané „... dôvody osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konaniam..., pretože prísna aplikácia § 142 ods. 1 OSP by viedla k nežiaducej tvrdosti...“. Preto namietajúc nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v nadväznosti na použitie ustanovenia § 150 OSP sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby ten vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 149/2014 zo 14. októbra 2014, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, ktorý zároveň sťažovateľom zaplatí náhradu trov konania na účet ich právnej zástupkyne.

7. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v rámci ktorého odvolací súd poznamenal, že „... súd prvého stupňa rozhodol zákonne aj vo výroku o náhrade trov konania, keď znížil túto náhradu v prospech žalobkyne o 50 % (uznesenie NS SR 7MCdo/5/2012 z 20.marca 2012). V sporovom konám sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu, v okolnostiach prípadu v riešenej veci by prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania (žalobkyňa nepočuje dobre) zo sociálnych dôvodov by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, žalovaným v 1. a 2. rade neubudne výrazne z majetku a ani nebude ohrozená ich majetková sféra, ak nebude priznaná polovica trov prvostupňového konania, správne okolnosti prípadu vyhodnotil súd prvého stupňa a preto aj rozsudok vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Rozsudok je presvedčivý, do úvahy v každej veci pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnú aplikáciu, ale v okolnostiach prípadu aj odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p., lebo za zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval zdravotný stav žalobkyne, chybu ktorá sa konkrétne stala na pozemku žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, k čomu viedlo odstraňovanie chyby katastrálnym úradom, výnimočne preto úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania neboli priznané.“.