I. ÚS 764/2014

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o. a obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o. a obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každej po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e im Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Levice je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o. a obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ trovy právneho zastúpenia spolu v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

«Dvanásť subjektov (z toho obaja sťažovatelia) si koncom r. 2004, začiatkom r. 2005 uplatnilo pred Okresným súdom Bratislava III žalobami svoje nároky na zaplatenie dodaného tovaru (surového kravského mlieka). Oponentmi boli v značnej koordinácii, ba v zhode postupujúce dve firmy: a ... Z obáv o reálnu vymožiteľnosť nárokov, rozhodli sa žalobcovia (ako veritelia ) odporovať prevodu dvoch výrobných areálov z majetku firmy ( ). Konzumentom benefitov z tejto transakcie bola firma ... Žaloba bola (aj obomi sťažovateľmi podaná k OS Bratislava III dňa 12. 01. 2005. Simultánne bolo požiadané aj o nariadenie „blokačného“ predbežného opatrenia. Podanie žalobcov (v ich rámci aj dnešných sťažovateľov) bolo postúpené z dôvodu miestnej príslušnosti na OS v Leviciach. OS v Leviciach (ktorý spisom disponoval od apríla 2005) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel (uznesením č. 16 Cb 26/2005 z 01. 06. 2005)... Žalobcovia sa odvolali, no neúspešne (k tomu uznesenie KS v Nitre č. 26 Cob 163/2005 z 25. 11. 2005)... V októbri 2006 žalobcovia požiadali OS v Leviciach o procesný pokrok v konaní č. 16 Cb 26/2005. Pojednávanie bolo potom vytýčené na 08. 03. 2007. Deň pred pojednávaním však žalovaná oznámila, že ustanovená advokátka je práceneschopná. Súdny termín bol stornovaný. Podobná situácia sa opakovala vo vzťahu k vytýčenému pojednávaniu na 16. 04. 2007. Čas od konca januára 2006 do júna 2007 plynul na OS v Leviciach procesne neefektívne. Od januára 2006 do marca 2007 bol OS v Leviciach pasívny, v prieťahoch... Potom sa v priebehu rokov 2007 a 2008 pojednávalo. Súd pomaly overoval tvrdenia žalobcov a počúval oponentúru . Nebola badateľná žiadna koncepcia vedenia sporu a súd nerešpektoval bazálne pravidlá OSP... Koncom roka 2008 zmenili žalobcovia právne zastúpenie a vo februári 2009 ­ vzhľadom na cedovanie pohľadávok uskutočnené medzi žalobcami ­ požiadali o zmenu účastníctva (na strane žalobcov). Žalobcami mienili ostať a firma RAFEX... OS v Leviciach procesnému návrhu žalobcov uznesením č. 16 Cb 26/2005 z 01. 10. 2009 vyhovel...

. . NS SR. . . naše dovolanie odmietol. . . Hovoríme o uznesení NS SR č. 3 Obdo 36/2010 z 07. 06. 2011 (vydanom na základe žalobcami podaného dovolania voči uzneseniu KS v Nitre č. 15 Cob 233/2009 z 29. 01. 2010).

podľa nášho názoru chybnú argumentáciu KS v Nitre o nemožnosti, aby likvidátor obchodnej spoločnosti uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky (pritom existencii pactu de contrahendo z 04. 04. 2005 Okresný súd v Leviciach ignoroval). Voči uzneseniu

. . Dňa 04. 12. 2012 sa malo na pôde OS v Leviciach pojednávať. Obdobie od mája 2012 do decembra 2012 je obdobím jednoznačných prieťahov v konaní. Žalobcovia ale očakávali pozitívne rozhodovanie KS Ba o ich nárokoch a to mienili argumentačne použiť v predmetnom spore pred OS v Leviciach. Žiadali preto pojednávanie odročiť.

sa súčasne rozhodla cedovať svoje pohľadávky na firmu AGROVAŽAN. Celkovú nekoncepčnosť vedenia súdneho procesu č. 16 Cb 26/2005 z pozície OS v Leviciach ilustruje list (novej zákonnej sudkyne) z 09. 04. 2014. To, aby po deviatich (!

. .»

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 1643/14 zo 14. januára 2015 uviedol: „Dňa 07. 02. 2005 bol spis, ktorého sa sťažnosť týka postúpený tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Ako vyplýva zo spisového materiálu, ešte v roku 2005 bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V dôsledku sťažovateľmi podaného odvolania sa spis nachádzal do 27. 01. 2006 na odvolacom súde. Je pravdou, že od tohto obdobia až do 13. 12. 2006 bol tunajší súd vo veci nečinný. Dňa 27. 10. 2006 došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý vo veci riadne konal, vytyčoval termíny pojednávania a zabezpečoval listinné dôkazy. Po dobu viac ako 10 mesiacov (02. 08. 2010 ­ 17. 06. 2011) sa spis nachádzal na základe podaného dovolania sťažovateľmi na Najvyššom súde SR Bratislava. Po jeho vrátení na tunajší súd bola vec z dôvodu odchodu v poradí tretieho zákonného sudcu pridelená súčasnej zákonnej sudkyni. Táto vo veci priebežne koná, vytyčuje termíny pojednávania, zabezpečuje dôkazy a rozhoduje o procesných návrhoch účastníkov, nakoľko v dôsledku odvolania sťažovateľov (zamietnutie návrhu na zmenu účastníka konania) sa spis nachádzal na Krajskom súde Nitra (od 13. 02. 2011 do 03. 05. 2011) a v dôsledku žiadosti Krajskej prokuratúry v Nitre bol tejto spis zapožičaný (od 12. 12. 2012 do 30. 01. 2013 a opätovne od 20. 02. 2013 do 09. 05. 2013) za účelom posudzovania dvoch podnetov na podanie mimoriadneho dovolania zo strany sťažovateľov, v dôsledku čoho nemohol súd v týchto obdobiach vo veci vykonávať žiadne úkony. Okresný súd Levice nesúhlasí stým, že v období od mája 2012 do decembra 2012 vznikli v danej veci prieťahy v konaní, nakoľko súčasná zákonná sudkyňa vo veci priebežne vykonávala úkony, vynímajúc obdobie, v ktorom čerpala riadnu dovolenku, resp. bola práceneschopná. S poukazom na celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že v predmetnej veci súd meritórne od roku 2005 ešte ani raz nerozhodol máme za to, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak objektívneho charakteru. V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žiadame, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila ich vznik. Tiež je potrebné uviesť, že k dĺžke konania nepochybne prispela skutočnosť, že sťažovatelia opakovane požiadali o odročenie pojednávania, ich právna zástupkyňa sa na pojednávania nedostavuje, po 9 rokoch požiadala o zmenu petitu. Počas konania sťažovatelia podali veľký počet procesných návrhoch, o ktorých musel súd rozhodnúť. Zároveň v dôsledku opravných prostriedkov sťažovateľov bol spis opakovane predkladaný odvolaciemu resp. dovolaciemu súdu. Ako je zrejmé zo spisového materiálu, súd si sám zabezpečuje listinné dôkazy, na ktoré sa sťažovatelia v konaní odvolávajú, avšak nimi nedisponujú. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok prieťahy v konaní žiadame, aby Ústavný súd SR vyššie uvedené skutočnosti pri rozhodovaní vzal do úvahy a v prípade priznania finančného zadosťučinenia sťažovateľom toto nepriznal v plnej požadovanej výške s poukazom na správanie sa samotných sťažovateľov, ktorí prispeli k celkovej doterajšej dĺžke konania.“

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil okolnosti, ktorými sťažovateľky čiastočne prispeli k predĺženiu namietaného konania, keď opakovane robili procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydávanie procesných rozhodnutí, proti ktorým boli následne podávané odvolania, resp. dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri hodnotení postupu sťažovateliek bral do úvahy to, že ako účastníci konania mali nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobili, avšak ak v dôsledku uplatnenia ich procesných práv došlo k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 16 Cb 26/2005 vyplýva, že návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava III 12. januára 2005 sa 12 navrhovateľov (medzi nimi sťažovateľka v 1. rade ako navrhovateľka v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade ako navrhovateľka v 5. rade) domáhali proti odporcovi (ďalej len „odporca“) neúčinnosti právneho úkonu (odporovanie právnemu úkonu). Konanie o tomto návrhu bolo vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 22 Cb 7/2005 a po zmene obvodov súdov bolo konania od 7. februára 2005 vedené miestne príslušným okresným súdom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005.

Obdobie od 29. januára 2010 až do októbra 2013 v namietanom konaní sa vyznačuje opakovaným predkladaním spisu krajskému súdu na odvolacie konanie, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na dovolacie konanie a Krajskej prokuratúre v Prešove na posúdenie podnetov sťažovateliek na podanie mimoriadneho dovolania, pričom z obsahu spisu vyplýva, že tieto sťažovateľkami iniciované riadne i mimoriadne opravné prostriedky boli posúdené ako nedôvodné. Najvyšší súd uznesením zo 7. júna 2011 odmietol dovolanie navrhovateľov proti uzneseniu krajského súdu z 29. januára 2010, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o pripustení zámeny účastníkov na strane navrhovateľov. Okresný súd o návrhu navrhovateľov na pripustenie zámeny účastníkov na strane navrhovateľov opätovne rozhodol uznesením z 27. decembra 2011 tak, že návrh na zámenu zamietol. Na odvolanie sťažovateliek krajský súd uznesením z 26. marca 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu z 27. decembra 2011. Spis bol dvakrát v decembri 2012 a vo februári 2013 zasielaný Krajskej prokuratúre v Nitre pre účely posúdenia podnetov sťažovateliek na podanie mimoriadneho dovolania. Zároveň v tomto období konania bol termín pojednávania určený na december 2012 zrušený na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateliek a pojednávanie nariadené na október 2013 bolo zrušené pre chyby v doručovaní. Uvedené dôvody brániace okresnému súdu v namietanom konaní pokračovať v efektívnom procesnom postupe smerujúcom k meritórnemu rozhodnutiu v danej veci ústavný súd vyhodnotil ako objektívne.

Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 17 000 € každej z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak, že každej zo sťažovateliek priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €, čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €, a podľa § 13 ods. 2 vyhlášky spolu predstavuje sumu 268 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každej z dvoch sťažovateliek v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 300,16 €. Vzhľadom na to, že advokátka sťažovateliek je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám právneho zastúpenia sťažovateliek je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 20 % v sume 60,03 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 360,19 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015