I. ÚS 82/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej správkyne majetku úpadcu (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 K 20/2014­117 z 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

4. Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky argumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľ vs. fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých by sa „... úpadca mal v zmysle ZKR a vyhlášky k ZKR považovať za fyzickú osobu ­ podnikateľa“. Zároveň v nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 4 K 20/2014­117 z 24. novembra 2014 sťažovateľka spochybňuje a rozporuje právne závery okresného súdu a formuluje závery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „... uviedol... formalistickú, neodôvodnenú a nepresvedčivú argumentáciu spornej časti uznesenia... ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou ­ podnikateľom alebo fyzickou osobou ­ nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 79 ods. 1 veta piata a § 153 ods. 2 OSP, a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu za FO ­ nepodnikateľa a vyjadrení sa k právne a skutkovo relevantným argumentom sťažovateľa len formalisticky konštatuje a opakuje, že tieto argumenty považuje za irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO ­ nepodnikateľ...“.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

10. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd v úvode oboznámil doterajší priebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však ustanovenia § 43 ods. 1 prvej vety a § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto: «Vychádzajúc zo spisového materiálu dňa 16.04.2014 bol súdu doručený návrh

Vzhľadom k tomu, že návrh dlžníka spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014 44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, začal konkurzné konania voči dlžníkovi. Uznesením zo dňa 13.05.2014 č. k. 4 K 20/2014 47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: , , rozhodol o otvorení malého konkurzu a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s.

osobu. Navyše ZKR, ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje akúkoľvek definíciu pojmu „fyzická osoba nepodnikateľ“, pričom ZKR ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem „fyzická osoba nepodnikateľ“ alebo pojem „fyzická osoba podnikateľ“ pre účely ZKR a vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. definoval. Správca poukazuje na ust. § 168 ods. 2 ZKR, ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť podnikania „fyzickej osoby – podnikateľa“ prostredníctvom účasti spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným. Úpadca kontinuálne v období od 26.03.2003 do dňa vyhlásenia konkurzu (21.05.2014), resp. do 16.06.2014 podnikal v správcom uvedených spoločnostiach ako spoločník a v tom istom období vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa. Ako uvádza správca vzťah úpadcu, či už ako spoločníka alebo konateľa, k uvedeným spoločnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Ustanovenie § 79 ods. 1 OSP jasne definuje, akým spôsobom je potrebné identifikovať účastníka konania.

44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka jednoznačne vyplýva, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby nepodnikateľa, nakoľko dlžník bol v návrhu označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, ako aj údajom o štátnom občianstve.

Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. § 153 ods. 2 OSP. ani v konkurznom konaní na majetok úpadcu nemožno prekročiť návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu, a preto súd v súlade s návrhom dlžníka vyhlásil konkurz na fyzický osobu: , . V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v súčasnosti nie je dlžník zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých považuje odvolaný správca úpadcu za fyzickú osobu ­ podnikateľa a na podklade ktorých žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko má súd za to, že úpadca je fyzickou osobou ­ nepodnikateľom, čo vyplýva jednak z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014­44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby ­ nepodnikateľa. Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval návrh správcu na priznanie paušálnej odmeny ako návrh v zmysle § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.» Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálu a s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ustanovením § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. priznal správcovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 €.

13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu a nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, respektíve taký výklad právnych noriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to namieta sťažovateľka.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus pri výklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným (m. m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené nedostatky však z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

15. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.