I. ÚS 87/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 87/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove z 2. júna 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR 6/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

3. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne neopodstatnený návrh podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej moci (súdu) a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je totiž v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy založená výlučne na prieskume konečného rozhodnutia z hľadiska dodržania ústavnosti (čl. 124 ústavy), t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboli porušené ústavnými predpismi chránené práva a slobody účastníka tohto konania, či konanie bolo vedené v súlade s ústavnými princípmi a či konanie ako celok možno považovať za spravodlivé.

4. Také zásahy či pochybenie krajského súdu však ústavný súd v teraz prejednávanej veci nezistil. Ústavný súd totiž posúdil argumenty sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti, konfrontoval ich s obsahom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že majetkový spor o vydanie zhodnotenia nehnuteľnosti podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je vyvolaný konkurzom (nejde o incidenčný spor), ale o spor spojený so skončením nájmu tejto nehnuteľnosti, takže základné práva, ktorých porušenia sa sťažovateľ dovoláva, napadnutým uznesením neboli porušené.