I. ÚS 89/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 89/2015­11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného , advokátom, , pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 Kpz 12/14/8800­15 z 27. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície v Košiciach ČVS: PPZ 705/NKA­FF­VY­2012 z 11. júna 2013 je v tejto veci ako obvinený trestne stíhaný za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a ods. 4 Trestného zákona. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) sp. zn. 4 Pv 419/2013/8803 z 23. júla 2013. Po skončení vyšetrovania prokurátor okresnej prokuratúry 7. júla 2014 vrátil vec vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania. Sťažovateľ následne podal 5. augusta 2014 na krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie uplatňovania dozorových oprávnení zo strany okresnej prokuratúry. Podnetom sa sťažovateľ domáhal, aby bolo jeho trestné stíhanie zastavené, keďže podľa jeho názoru nebola naplnená subjektívna a ani objektívna stránka stíhaného zločinu. Krajská prokuratúra prípisom napadnutým touto sťažnosťou sťažovateľovi oznámila, že podnet odkladá, keďže v postupe prokurátora okresnej prokuratúry nezistila pochybenia, vyšetrovanie dosiaľ prebieha a je bez subjektívnych prieťahov. Zároveň krajská prokuratúra dodala, že jeho podnet na zastavenie trestného stíhania vyhodnotí dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry.

3. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu opäť namieta absenciu subjektívnej a objektívnej stránky stíhaného zločinu, tvrdí, že jeho aktivity mali výlučne obchodný charakter, v prípravnom konaní nebola stále objektivizovaná výška spôsobenej škody a nariadené znalecké dokazovanie nemôže splniť svoj účel. Sťažovateľ namieta, že trestné stíhanie vysokou mierou neopodstatnene zasiahlo do jeho rodinného a pracovného života, ako aj podnikateľských aktivít.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. 7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskú prokuratúru podnet, ktorá tento ako nedôvodný odložila. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

11. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda aj prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. III. ÚS 365/04).

12. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal, že podal opakovaný podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ak sa za tejto procesnej situácie priamo obrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

III.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené. Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené, a preto by aj v prípade prípustnosti sťažnosti prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu (m. m. I. ÚS 47/2010).

15. Napokon ústavný súd dodáva, že formulácia petitu sťažnosti nezodpovedá ústavným a zákonným právomociam ústavného súdu (čl. 127 ústavy, § 56 zákona o ústavnom súde), keďže ani ústavný súd nemôže prikázať krajskej prokuratúre ,,zmeniť svoje stanovisko a uložiť podriadenej prokuratúre prehodnotiť vykonané dokazovanie“. Rovnako nemôže ústavný súd prikázať okresnej prokuratúre (v petite nesprávne označenej ako Okresná prokuratúra Košice I, pričom dozor v trestnej veci sťažovateľa vykonáva Okresná prokuratúra Košice II, pozn.) zastaviť trestné stíhanie v konkrétnej trestnej veci. Keďže však bola sťažnosť odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.