I. ÚS 91/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 91/2015­21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátom , , ktorou namieta opakované porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/2008, a takto

rozhodol:

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. I. ÚS 91/2015­7 zo 4. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal opakované porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/2008, ku ktorému malo dôjsť po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súd v liste doručenom ústavnému súdu 11. mája 2015 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní, a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. Na odôvodnenie tohto návrhu uviedol, že celková dĺžka konania v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu v tejto veci bola poznačená najmä procesnými ťažkosťami s doručovaním písomností žalovanej v I. rade, o ktorej sa napokon zistilo, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu tento po odstránení procesných prekážok vo veci koná a jeho konanie nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípise doručenom 13. apríla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná. III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol aj na skutočnosť, že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnom konaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako i náhradu trov konania.

15. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd aj v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 zistil viaceré obdobia nečinnosti. Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné najmä tieto časové súvislosti: ­ ešte 9. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahovou súčasťou bolo späťvzatie žaloby voči sťažovateľovi ako žalovanému v III. rade a čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade, ­ nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 bolo okresnému súdu prikázané ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ­ až 17. februára 2014 okresný súd vyzval žalovanú v 1. rade a sťažovateľa, aby sa vyjadrili k späťvzatiu žaloby, pričom výzvu formuloval takto: ,,Vyjadrenie súd nebude vynucovať, prakticky ho môžete voliť v prípade pozitívne formulovaného nesúhlasu so zastavením konania alebo určitého návrhu o právach Vašej sporovej strany.“, ­ sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 20. februára 2014, výzva zaslaná žalovanej v 1. rade sa vrátila okresnému súdu neprevzatá 13. marca 2014, ­ na základe vykonanej lustrácie okresný súd 9. septembra 2014 zistil, že žalovaná v 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, a to už od 26. apríla 2010 (!) s predpokladom do 26. októbra 2018, ­ výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu, ako aj k čiastočnému späťvzatiu okresný súd 6. novembra 2014 zaslal žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala 11. novembra 2014, v súdom ustanovenej 10­dňovej lehote však na výzvu nereagovala, ­ uznesením z 8. apríla 2015 okresný súd (i) konanie v časti proti sťažovateľovi zastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania proti sťažovateľovi rozhodne osobitným uznesením, (ii) konanie v časti o zaplatenie sumy 7 500 € zastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 7 500 € rozhodne osobitným uznesením.

IV.

18. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokom nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňuje skutočnosť, že už skorším nálezom ústavného súdu mu bolo vo vzťahu k okresnému súdu a porušeniu jeho práv v totožnom konaní priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde platí, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa. S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v 284,08 € (2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovaná ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet , advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.