← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·03/04/2015 00:00:00

I. ÚS 92/2015

ECLI:SK:USSR:2015:1. US.92.2015.1

Odmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Milan Ľalík
IČS
84/2015
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 92/2015­27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv garantovaných čl. 12 ods. 1, čl. 35 ods. 3, čl. 36 písm. b) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 CoPr 4a5/2014 zo 16. októbra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť od m ie t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

1. Sťažovateľ podal 14. januára 2015 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ním napísanú sťažnosť, ktorou v podstate namietal porušenie v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoPr 4/2014 a sp. zn. 11 CoPr 5/2014 zo 16. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2014; k sťažnosti pripojil splnomocnenie z 8. januára 2015 pre advokáta JUDr. Vladimíra Pocha, ktorý ho mal v konaní pred ústavným súdom zastupovať. 2. Ústavný listom z 22. januára 2015 vyzval advokáta sťažovateľa, aby v lehote do 15. februára 2015 podal ním napísanú sťažnosť, ktorá bude mať náležitosti uvedené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), v opačnom prípade bude podanie sťažovateľa odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bez odôvodnenia.

3. Advokát sťažovateľa žiadosti nevyhovel a listom z 3. januára 2015 (zrejmý omyl), ktorý bol doručený ústavnému súdu 9. februára 2015, žiadal od ústavného súdu vysvetlenie, aký konkrétny (všeobecný) nedostatok má odstrániť, aby bola sťažovateľom napísaná sťažnosť prejednateľná.

4. V súvislosti s vytýkaným nedostatkom sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že tento nie je povinný radiť a usmerňovať advokáta pri odstraňovaní vád podania. Inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom slúži na to, aby bol ním napísaný návrh kvalifikovaný, teda obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby ho bolo možné predbežne prejednať. Z rozsiahlej judikatúry ústavného súdu vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta v konaní pred ústavným súdom. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

5. Vzhľadom na to, že advokát aj napriek upozorneniam výzve nevyhovel, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie I. ÚS 92/2015 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik