I. ÚS 93/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 93/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť a , , zastúpených advokátkou JUDr. Luciou Čillovou, 29. augusta 474/23, Turčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 248/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že 8. októbra 2013 podali na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spojení s návrhom na vrátenie kúpnej ceny vo výške 32 500 €. Okresný súd ich 11. novembra 2013 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Na prvom pojednávaní 20. marca 2014 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom, ktorý však znalecký posudok v stanovenej lehote 90 dní nevypracoval, a taktiež vyrubil preddavok na znalecké dokazovanie, hoci boli od zákonnej povinnosti platiť súdne poplatky a preddavky znaleckého dokazovania oslobodení. V súvislosti s nezabezpečením znaleckého posudku a vypracovaním uvedených dvoch výziev, ktoré boli zo strany okresného súdu nesprávne a nezákonné, sa sťažovatelia domnievajú, že jeho postupom došlo k zbytočným prieťahom, čím bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V sťažnosti tiež uvádzajú, že podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedníčke okresného súdu v januári 2015 a následne okresný súd uznesením z 31. marca 2015 určil nového znalca.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 248/2013 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov, a zároveň sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 32 500 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

9. Ústavný súd zo sťažnosti a dopytom na okresnom súde zistil, že hoci je pravdou, že okresný súd nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku v stanovenej 90-dňovej lehote prostredníctvom prvého znalca (meškanie ospravedlňoval svojou dlhšou práceneschopnosťou v dôsledku jeho hospitalizácie v nemocnici a liečbou pooperačných stavov), ale iba táto okolnosť spolu s dvoma neefektívnymi úkonmi okresného súdu (nesprávna výzva na zaplatenie súdneho poplatku v novembri 2013 a vyrubenie preddavku na znalecké dokazovanie v apríli 2014) v kontexte celého doterajšieho priebehu konania ešte nesignalizuje, že došlo k takým zbytočným prieťahom v konaní pred okresným súdom, ktoré by boli z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Navyše zo strany okresného súdu došlo po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu ihneď k okamžitej náprave, keď znalecký posudok bol druhým znalcom predložený okresnému súdu 16. apríla 2015. Zároveň hneď po tom okresný súd vykonal dokazovanie až na dvoch pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili 21. septembra 2015 a 25. novembra 2015, na ktorých vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, znalca a svedka (pre chorobu sudkyne bolo ďalšie pojednávanie 1. februára 2016 zrušené, pozn.).

10. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu, ústavný súd hodnotí sťažnosť (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú a tiež nedôvodnú. Sťažovatelia v nej neuviedli nielen žiadne obdobia neospravedlnenej nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní, ale dokonca ani sa vôbec nezmienili o dôležitých úkonoch vykonávaných okresným súdom v druhom polroku 2015 (pritom mali alebo mohli o nich vedieť, pozri zistenia ústavného súdu uvedené v bode 9), a to po podaní ich sťažnosti predsedníčke okresného súdu (tá im navyše oznámila v odpovedi na ich sťažnosť č. Spr. 2001/15 z 8. apríla 2015, že „Vec budem mať v sledovaní v snahe byť nápomocná meritórnemu rozhodnutiu vo veci“).