I. ÚS 95/2016

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 81/2010 a jeho rozsudkom z 8. novembra 2013, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 81/2010 z 8. novembra 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne a pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. 1 To 33/2014 zo 4. júna 2014 odvolanie sťažovateľa zamietol. Následne najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015 dovolanie sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po náležitom preskúmaní veci vydal tento nález: „1. Okresný súd Bratislava I v konaní a rozsudkom vedenom pod spis. zn. 6T/81/2010 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Krajský súd Bratislava postupom a uznesením spis. zn. 1To/33/2014 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. zn. 6 Tdo 66/2014 zo dňa 28.10.2015 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 4. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 6T/81/2010 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci zákonom ustanoveným postupom ako aj v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie času a možnosti na prípravu obhajoby a práva obhajoby prostredníctvom obhajcu porušil podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. 5. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 6T/81/2010 a Uznesenie Krajského súdu Bratislava spis. zn. 1To/33/2014 ruší, sťažovateľ sa prepúšťa na slobodu a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojich základných práv podľa ústavy proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý je súdom prvého stupňa, riadny opravný prostriedok, ktorý aj využil. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľa bol v odvolacom konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 T 81/2010 z 8. novembra 2013, a preto sťažnosť sťažovateľa z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom navyše nedoručil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 T 81/2010 z 8. novembra 2013. Predloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), je pritom zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom, a teda bol by daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. júna 2014

13. V kontexte napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 1 To 33/2014 zo 4. júna 2014 ústavný súd opakovane poukazuje na nesplnenie zákonnej podmienky ustanovenej v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a teda nepredloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje, zo strany sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené nesplnenie zákonom danej podmienky konania pred ústavným súdom ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu aj v tejto sťažovateľom napadnutej časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

15. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod II.A, II.B a II.C) ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.