IV. ÚS 109/2026

1. Postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, okresného dopravného inšpektorátu v konaní vedenom pod ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, okresný dopravný inšpektorát j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,40 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky

ORP- 228/DI-TT-2021 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3Pv/243/21/2207. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv, prikázal okresnému dopravnému inšpektorátu v napadnutom konaní a okresnej prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn. 3Pv/243/21/2207 konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur a náhradu trov konania a zaviazal okresný dopravný inšpektorát a okresnú prokuratúru k ich solidárnej náhrade. 2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 109/2026-15 z 24. februára 2026 ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

neskorších predpisov a pri ktorej utrpel vodič druhého motorového vozidla zn. Opel Vivaro podvrtnutie krčnej chrbtice, v dôsledku čoho bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 22 dní. V priebehu skráteného vyšetrovania došlo v časovom úseku napadnutého konania od 22. januára 2021 do 30. júna 2022 k výsluchu viacerých svedkov vrátane sťažovateľky v procesnom postavení obvinenej z trestného činu, k pribratiu znalca z odboru cestnej dopravy a viacnásobnému znaleckému dokazovaniu z odboru zdravotníctva, a to pribratím nielen znalca, ale aj viacerých znaleckých organizácií. Sťažovateľka sama na vlastné náklady obstarala a 11. októbra 2022 predložila okresnému dopravnému inšpektorátu znalecký posudok č. 87/2022 z 26. septembra 2022 vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia, Tatranská 11, Košice, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie a ortopédie. V nadväznosti na túto procesnú aktivitu policajt uznesením ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 19. decembra 2022 pribral do konania znalecký ústav z odboru zdravotníctva a farmácie

Vážska 5, Piešťany, ktoré bolo uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1KPt 292/22/2200 z 26. mája 2023 zrušené z dôvodu arbitrárnosti. Napokon policajt uznesením ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 10. januára 2024 pribral do konania znaleckú organizáciu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva EXPERT GROUP, k.s., Karloveské rameno 4/B, Bratislava.

podnet na prešetrenie podľa § 210 Trestného poriadku. 5. V nadväznosti na uvedené je tak sťažovateľka presvedčená o tom, že policajt nepostupuje v napadnutom konaní tak, aby bola vec v primeranej lehote prejednaná, pričom odmieta svojou nečinnosťou vykonať navrhované dôkazy, čím tak „svojimi prieťahmi spôsobuje ich nevykonanie a nezistenie skutkového stavu veci“, ale naproti tomu „zdĺhavo, s chybami, nesústredene, vykonáva len realizáciu jedného dôkazu“, keď je jeho zákonnou povinnosťou vykonávať dôkazy aj v prospech obvinenej.

6. Okresný dopravný inšpektorát vo svojom vyjadrení v prvom rade uviedol prehľad vo veci vykonaných procesných úkonov, z ktorého vyplynulo, že 22. júla 2021 bolo uznesením policajta podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a následne v časovom úseku napadnutého konania od 3. augusta 2021 do 29. októbra 2021 vykonávané úkony skráteného vyšetrovania, a to výsluchy (i) svedka – poškodeného , (ii) svedka , (iii) svedkyne , (iv) svedka , (v) svedka – poškodeného , (vi) znalca

poriadku zamietla. Generálny prokurátor Slovenskej republiky upovedomením č. k. IV/1 Pz 76/22/1000-12 z 25. júla 2022 nevyhovel návrhu sťažovateľky na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. 7. Po vznesení obvinenia sťažovateľke podľa § 201 ods. 1 Trestného poriadku uznesením policajta

8. Sťažovateľka predložila 13. októbra 2022 do konania znalecký posudok MED-PRO-ORTO, s.r.o., č. 87/2022 z 26. júla 2022 spolu s návrhom na zastavenie trestného stíhania. Na podklade toho následne policajt svojím uznesením 19. decembra 2022 podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania znalecký ústav forensic.sk na podanie znaleckého posudku, ktoré bolo uznesením prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 292/22/2200-4 z 13. februára 2023 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené a vec vrátená policajtovi na ďalšie konanie. Ďalším uznesením policajta z 27. marca 2023 bol podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Marián Pamula, ktoré bolo uznesením prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 292/22/2200-6 z 27. marca 2023 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené a vec vrátená policajtovi na ďalšie konanie. Napokon policajt uznesením z 10. januára 2024 pribral podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku do konania znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k.s., na podanie znaleckého posudku.

Generálny prokurátor upovedomením č. k. IV/1 Pz 456/24/1000-7 z 28. januára 2024 nevyhovel návrhu sťažovateľky na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. K vypracovaniu znaleckého posudku znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k.s., došlo až po niekoľkonásobných urgenciách 4. marca 2025 a 2. júna 2025, keď k predloženiu vypracovaného posudku policajtovi došlo 3. júla

zrušené. Podrobnejším oboznámením sa s dôvodmi zrušenia je možné dospieť k záveru, že v prvom prípade išlo o zrušenie uznesenia z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o výnimočný a obzvlášť zložitý prípad a v druhom zrušujúcom uznesení boli konštatované formálne nedostatky uznesenia povereného príslušníka.». Okresné riaditeľstvo odmietlo tvrdenia sťažovateľky o tom, že do času podania ústavnej sťažnosti nebol znalecký posudok znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k.s., vyhotovený a doložený do spisu, keďže sa tak stalo 3. júla 2025, ako aj tvrdenia sťažovateľky o tom, že k prieťahom dochádzalo z dôvodu nevypočutia zástupcu znaleckej organizácie MED- PRO-ORTO, s.r.o., keď obhajoba tento úkon navrhovala už od 23. februára 2023, pretože „poverený príslušník nie je viazaný výlučne návrhmi obhajoby na vykonanie dokazovania ale postupuje v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku.“.

preskúmal uznesenie o začatí trestného stíhania i uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľke, pričom (iii) prípravné konanie až do roku 2023 prebiehalo zo strany policajta a (iv) následne poverený príslušník dopravného inšpektorátu nepostupoval vo vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy a vyšetrovacie úkony realizoval len na základe písomných pokynov prokurátora okresnej prokuratúry.

Výsledkovo prokurátor okresnej prokuratúry v rámci dozoru, teda „na základe vykonaných previerok prokurátor okresnej prokuratúry v jednom prípade signalizoval nedostatky vo vyšetrovaní Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave (list z 9. marca 2022) a vydal 8 záväzných pokynov poverenému príslušníkovi dopravného inšpektorátu (z 30. augusta 2021, 11. októbra 2021, 9. marca 2022, 16. júna 2022, 26. novembra 2022, 15. novembra 2023, 17. novembra 2024, 12. novembra 2025).“, pričom „od roku 2024 prekážkou ukončenia prípravného konania bolo nevypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. V tomto období sa dozor prokuratúry nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní sústredil len na vyžadovanie správ od povereného príslušníka dopravného inšpektorátu o predpokladom termíne vypracovania znaleckého posudku.“.

organizácie). S ohľadom na uvedenú procesnú aktivitu sťažovateľky generálna prokuratúra uzavrela, že „Ak účastník konania systematicky využíva všetky dostupné riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti každému rozhodnutiu, musí v súlade s princípom vigilantibus iura (právo patri bdelým) počítať s objektívnym predĺžením celkovej dĺžky konania.“.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020).

V trestných veciach k nastoleniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu o vine, resp. nevine obžalovaného a na tento výrok nadväzujúcimi ďalšími výrokmi nastoľujúcimi práva a povinnosti (IV. ÚS 536/2021, IV. ÚS 358/2022, IV. ÚS 103/2023).

Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (Wemhoff proti Nemecku z 27. 6. 1968). Posudzované obdobie začína v zásade vtedy, keď je osoba obvinená (Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968, sťažnosť č. 1936/63, bod 18), ale, zohľadňujúc okolnosti prípadu, môže začať aj skôr, napr. zadržaním (už citovaný Wemhoff, bod 19), a končí oslobodením alebo odsúdením (už citovaný Wemhoff, bod 18, Kӧnig proti Spolkovej republike Nemecko z 28. 6. 1978, séria A, § 98). Inými slovami, v trestných veciach k nastoleniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu o vine, resp. nevine obžalovaného a na tento výrok nadväzujúcimi ďalšími výrokmi nastoľujúcimi práva a povinnosti (IV. ÚS 536/2021, IV. ÚS 358/2022, IV. ÚS 103/2023).

K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby (II. ÚS 85/05, II. ÚS 325/06, III. ÚS 354/08, I. ÚS 316/2014, III. ÚS 363/2018, II. ÚS 315/2020, IV. ÚS 351/2025).

Rovnako tak aj orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania (I. ÚS 243/2019). Osobitne je

17. K postupu orgánov činných v trestnom konaní je potrebné (zhodne s názorovou optikou aj generálnej prokuratúry) prízvukovať, že účelom prípravného konania je zadováženie podkladov na dôsledné objasnenie skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin a zistenie jeho páchateľa (§ 201 ods. 2 Trestného poriadku), ako aj následkov trestného činu, a to v takom rozsahu, aby orgány činné v trestnom konaní po ich vyhodnotení mohli prípravné konanie ukončiť buď rozhodnutím vo veci samej (meritórne rozhodnutie), alebo postaviť páchateľa pred súd (podaním obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste). Prípravné konanie, t. j. predsúdna časť trestného konania, tak plní vyhľadávaciu funkciu, zabezpečovaciu (fixačnú) funkciu, verifikačnú (filtračnú) funkciu a odklonnú funkciu. Bez ohľadu na formu prípravného konania vyšetrovanie spravidla realizuje policajt (§ 10 ods. 8 Trestného poriadku) a dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní zveril zákonodarca prokurátorovi (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). 18. Ústavný súd napokon poukazuje aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna

19. Pri posudzovaní dĺžky trestného konania zohľadňuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) viaceré okolnosti, medzi nimi zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa a postup zodpovedných orgánov (Chiarello proti Nemecku z 20. 6. 2019, sťažnosť č. 497/17, bod 45).

alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne dôkazy [Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999]. Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).

Predmet trestného konania je po právnej stránke štandardný s vopred definovaným okruhom úkonov potrebných na objasnenie veci, avšak zo stránky skutkovej je napadnuté konanie determinované výsledkami znaleckého skúmania, ktoré v predmetnej veci prebiehalo zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj sťažovateľky ako strany trestného konania. Z tohto uhla pohľadu je možné hodnotiť napadnuté konanie ako zložité, resp. zložitejšie, keďže právne závery v ňom prijaté sú previazané na výsledky znaleckého skúmania, bez ktorého výsledkov nebolo možné, resp. by nebolo možné dospieť k záverečnému návrhu na konečné opatrenie, a práve táto skutočnosť sa podpísala aj na samotnej dĺžke napadnutého konania. III.2.

konanie, keď táto skutočnosť jasne vyplýva zo súdneho spisu (I. A. proti Francúzsku z 23. 9. 1998, sťažnosť č. 28213/95, bod 121). 23. Ústavný súd bude túto kategóriu hodnotiť spolu s postupom orgánov činných v trestnom

je potrebné nájsť spravodlivú rovnováhu (Boddaert proti Belgicku z 22. 9. 1992, sťažnosť č. 12919/87, bod 39). 25. Generálna prokuratúra v rámci svojho procesného stanoviska, resp. za okresnú prokuratúru odkázala na právny názor vyjadrený v náleze ústavného súdu č. k. IV. ÚS 567/2013-28 z 18. decembra 2013 (s. 16), podľa ktorého „Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je pojem primeraná lehota relatívny.

Primeranosť doby konania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu (napr. rozsudok ESĽP vo veci König v. Nemecko z 28. júna 1978). Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu prieťahov v konaní (napr. I. ÚS 137/02).“. S predostretým názorovým uhlom pohľadu je možné súhlasiť, avšak za predpokladu, ak je dĺžka konania opodstatnená okolnosťami veci (spravidla skutkovými alebo procesnými), keďže netreba a priori opomínať zákonom stanovené hranice vyšetrovania jednotlivých trestných činov, tak ako boli zákonne ohraničené (§ 209 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a predovšetkým § 203 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ale s poznámkou „spravidla“.).

Trestného poriadku. 26. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že medzi účastníkmi konania o ústavnej sťažnosti nie je rozpor týkajúci sa postupu orgánov činných v trestnom konaní v časovom úseku napadnutého konania od 22. júla 2021, keď bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona, po ktorého začatí sa vykonávali procesné úkony, ktoré viedli 29. októbra 2021 k postupu policajta podľa § 201 ods. 1

Martinom Lukášikom, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 20/2022 z 31. decembra 2022, keď k pribratiu súdneho znalca došlo uznesením policajta ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 27. apríla 2022, a to na pokyn vec dozorujúceho prokurátora z 9. marca 2022, keď počas predmetnej doby musel byť postup policajta v prípravnom konaní usmerňovaný pravidelnými pokynmi dozorujúceho prokurátora z 30. augusta 2021, 11. októbra 2021, 9. marca 2022, zo 16. júna 2022 a z 26. novembra 2022. V naznačenom smere je potrebné aprobovať názorovú optiku generálnej prokuratúry, podľa ktorej „Činnosť prokurátora je determinovaná činnosťou vyšetrovateľov a policajných orgánov a práve výsledky ich práce mu umožňujú vytvoriť si závery o dôvodnosti

Na tomto mieste je potrebné prízvukovať, že policajt nepostupoval vo veci v súlade so svojimi povinnosťami podľa § 201 ods. 3 Trestného poriadku, keďže nevykonával procesné úkony samostatne a predovšetkým včas a z tohto dôvodu musel byť jeho postup usmerňovaný záväznými pokynmi vec dozorujúceho prokurátora podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, čím si tak prokurátor nielen plnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 230 Trestného poriadku, ale aj z hľadiska garancií vyplývajúcich z práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vykonával činnosť smerujúcu k eliminácii prieťahového postupu policajta. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť (i) pravidelné previerky vyšetrovacieho spisu vykonané dozorujúcim prokurátorom 11. októbra 2021, 2. marca 2022, 16. júna 2022, 2. augusta 2022, 26. novembra 2022, 14. júna 2025 a 6. novembra 2025,

Tento postup dozorujúceho prokurátora ústavný súd zohľadnil pri posúdení veci. Ostáva ešte pripomenúť, že počas posudzovanej doby sťažovateľka využila Trestným poriadkom ponúknutý diapazón riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a tento proces bol ukončený upovedomením generálneho prokurátora č. k. IV/1 Pz 76/22/1000-12 z 25. júla 2022, ktorým nevyhovel návrhu sťažovateľky na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku (preskúmavajúc uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry uznesením č. k. 3Pv 243/21/2207-11 z 9. februára 2022 v spojení s uznesením policajta ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 29. októbra 2021).

a farmácie. Na podklade toho následne policajt svojím uznesením ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 19. decembra 2022 podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania znalecký ústav forensic.sk na podanie znaleckého posudku, pričom jeho uznesenie bolo uznesením prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 292/22/2200-4 z 13. februára 2023 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené a vec vrátená policajtovi na ďalšie konanie.

ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 27. marca 2023 bol podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Marián Pamula a toto uznesenie bolo uznesením prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 292/22/2200-6 z 27. marca 2023 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené a vec vrátená policajtovi na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo chýbajúce dostatočné odôvodnenie pribratia znalca do konania v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z § 176 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým by policajt odôvodňoval svoj postup podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku, hoc aj konajúc na podklade pokynu dozorujúceho prokurátora.

Trestného poriadku. K vypracovaniu znaleckého posudku znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k.s., došlo až po niekoľkonásobných urgenciách 4. marca 2025 a 2. júna 2025 a k predloženiu vypracovaného posudku policajtovi došlo 3. júla 2025. Z uvedeného je zrejmé, že v časovom úseku napadnutého konania od 19. decembra 2022 do 23. januára 2024 došlo k zrušeniu dvoch rozhodnutí policajta týkajúcich sa znaleckého dokazovania, od ktorého výsledkov sa odvíja aj záver relevantný pre meritórne rozhodnutie vo veci a v dôsledku čoho je možné postup policajta hodnotiť ako neefektívny (k pojmu neefektívny postup pozri bod 18), teda prieťahový v trvaní 1 roka a 1 mesiaca, čo predstavuje porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Alexandra Köröcza, PhD., v trvaní 22 dní, (ii) následne spochybnená sťažovateľkou predloženým znaleckým posudkom znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., č. 87/2022 z 26. júla 2022 v trvaní do 7 dní a napokon (iii) ustálená znaleckým posudkom znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s., č. 59/2025 na dobu do 7 dní. Predmetné závery boli postavené do roviny znaleckého dôkazu (nielen listinného dôkazu) výsluchom znalca Mgr.

ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 10. januára 2024 pribral do konania znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, k.s., na podanie znaleckého posudku, pričom jeho rozhodnutie v sťažnostnom konaní aproboval prokurátor krajskej prokuratúry uznesením č. k. 1 KPt 292/22/2200-9 z 26. júla 2024 v nadväznosti aj na upovedomenie generálneho prokurátora č. k. IV/1 Pz 456/24/1000-7 zo 17. januára 2025) do času podania ústavnej sťažnosti 1. februára 2026, teda v trvaní 2 rokov a 1 mesiaca, ústavný súd v prvom rade hodnotí ako determinovaný potrebou dôsledného objasnenia kritickej skutkovej okolnosti, a to doby sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného (aj zohľadnením jeho zdravotných komplikácií v čase pred dopravnou nehodou). Výsledkom objektivizovania doby sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného bolo postúpenie veci na prejednanie priestupku uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 343/21/2207-89 z 12. marca 2026 s odôvodnením, že „Z dokazovania vykonaného po rozhodnutí o vznesení obvinenia, predovšetkým zo záverov zabezpečeného znaleckého posudku znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k. s., a následným výsluchom znalca

č. k. 1 KPt 292/22/2200-9 z 26. júla 2024, a následne až generálny prokurátor svojím upovedomením č. k. IV/1 Pz 456/24/1000-7 zo 17. januára 2025 sťažovateľke oznámil nevyhovenie návrhu na postup podľa § 363 Trestného poriadku).

Zodpovednosť za nesprávnu činnosť znaleckej organizácie a jej vplyv na dĺžku a priebeh vyšetrovania preto znáša príslušný orgán činný v trestnom konaní.“ (nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 41/2021 zo 16. novembra 2021 publikovaný v ZNaU pod č. 53/2021). S ohľadom na predostreté závery je ale potrebné poukázať na to, že postup znaleckej organizácie EXPERT GROUP, k.s., bol dvakrát policajtom urgovaný (4. marca 2025 a 2. júna 2025), z tohto postupu je možné identifikovať náležitú starostlivosť policajta o čo najskoršie ukončenie znaleckého skúmania.

29. Je pravdou, že prípravné konanie trvalo od času vzneseného obvinenia 29. októbra 2021 do 12. marca 2026 (keď bola vec postúpená na prejednanie priestupku) 4 roky a 4 mesiace, ale táto doba bola objektivizovaná v čase od 10. januára 2024 potrebou kontrolného znaleckého skúmania. Časový úsek napadnutého konania od 19. decembra 2022 do 23. januára 2024 v trvaní 1 roka a 1 mesiaca bol vyhodnotený ako prieťah v postupe policajta, resp. okresného dopravného inšpektorátu v konaní vedenom pod ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 a časový úsek napadnutého konania od 29. októbra 2021 do 26. novembra 2022 (resp. do 31. decembra 2022) ako síce nie ideálny z pohľadu postupu policajta okresného dopravného inšpektorátu, ale z hľadiska materiálneho obsahu označených práv ako ešte ústavne udržateľný, keďže bol determinovaný znaleckým skúmaním z odboru cestnej dopravy znalcom Ing. Martinom Lukášikom, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 20/2022 z 31. decembra 2022 (keď k pribratiu súdneho znalca došlo uznesením policajta ČVS: ORP-228/DI-TT-2021 z 27. apríla 2022, a to na pokyn vec dozorujúceho prokurátora z 9. marca 2022).

Sťažovateľke bolo pritom kladené za vinu porušenie povinnosti vodiča cestnej premávky spočívajúce v tom, že ako vodička osobného motorového vozidla porušila § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

zbytočných prieťahov. 31. Výsledkovo tak postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, okresného dopravného inšpektorátu v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 228/DI-TT-2021 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

veci konal. Vzhľadom na to, že uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 343/21/2207-89 z 12. marca 2026 došlo k postúpeniu veci na priestupkové konanie, teda ku skončeniu prípravného konania, ústavný súd návrhu sťažovateľky na postup podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde proti okresnému dopravnému inšpektorátu v napadnutom konaní a okresnej prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn. 3Pv/243/21/2207 nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

z 11. októbra 2022. K uvedenému ústavný súd zdôrazňuje, že v Trestnom poriadku neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní procesne reagovať na návrh na zastavenie trestného stíhania. Pokiaľ sa teda sťažovateľka v procesnom postavení obvinenej domáhala zastavenia trestného stíhania s ohľadom na znalecké závery vyplývajúce z ňou predloženého znaleckého posudku, konala tak len v rámci ňou zvolenej koncepcie obhajoby, keď materiálnou podstatou základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy je poskytnutie príležitosti brániť sa vznesenému obvineniu (III. ÚS 41/01, III. ÚS 256/03, I. ÚS 140/04, I. ÚS 531/2017, IV. ÚS 364/2018), k čomu bol sťažovateľke daný plný priestor. Vo vzťahu k okresnej prokuratúre na základe dôvodov podrobne objasnených v predchádzajúcom obsahu tohto odôvodnenia a v tomto odseku ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu), keďže v jej postupe nezistil prieťahové prvky.

34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová proti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej republike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04). 38. Ústavný súd nevidel dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke primárne z dôvodu času, resp. štádia prípravného konania, keď sa podaním ústavnej sťažnosti uchádzala o ochranu vyplývajúcu z obsahovej náplne základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

organizácie EXPERT GROUP, k.s., č. 59/2025 z 30. júna 2025 (ktoré podporovali znalecké závery vyplývajúce z ňou predloženého znaleckého posudku MED-PRO-ORTO, s.r.o., č. 87/2022 z 26. júla 2022) vrátane upovedomenia o výsluchu znalca Mgr.

Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany a ani akýmsi paralelným titulom na domáhanie sa tejto ochrany, ale má akcesorickú povahu. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03, I. ÚS 112/07, I. ÚS 203/09, I. ÚS 496/2013, I. ÚS 287/2020).

40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2026

Libor Duľa predseda senátu