IV. ÚS 183/2026

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-23C/16/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 771,68 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

II. Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie sa vyznačuje zbytočnými prieťahmi. Poukazuje na to, že konanie ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo tri roky, pričom za toto obdobie súd ani len nenariadil termín pojednávania. Z hľadiska úvah o triáde ústavným súdom skúmaných okolností vzniknutých prieťahov konštatuje, že prejednávaná právna vec patrí do bežnej súdnej agendy, nevyznačuje sa zvýšenou skutkovou či právnou náročnosťou. Vylučuje vlastné pričinenie o dĺžku trvania konania a poukazuje na absolútnu nečinnosť mestského súdu ako príčinu dĺžky trvania konania.

III. Vyjadrenie mestského súdu

6. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/231/2026 z 27. apríla 2026, doručenom ústavnému súdu 28. apríla 2026 opísal priebeh napadnutého konania, ktorý sa zhoduje s opisom priebehu uvedeného sťažovateľom. Zároveň vymedzil priebeh konania po podaní ústavnej sťažnosti a poukázal na to, že mestský súd vytýčil termín pojednávania 2. apríla 2025 na 5. máj 2025, pričom na tomto pojednávaní rozhodol v merite veci. Voči rozsudku podal sťažovateľ 6. júna 2025 odvolanie a 12. júna 2025 zaplatil súdny poplatok za odvolanie. Mestský súd vyzval 12. júna 2025 žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu, ktorý tak učinil 18. júna 2025. Spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) spolu s predkladacou správou 12. septembra 2025.

7. Pokiaľ ide o samotný priebeh konania do času podania ústavnej sťažnosti, mestský súd poukazuje na to, že dĺžka trvania konania bola ovplyvnená opakovanou zmenou v osobe zákonného sudcu a zároveň aj okolnosťami sprevádzajúcimi implementáciu súdnej reformy v období od 1. júna 2023. 8. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, ako aj s vyjadrením mestského súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020, I. ÚS 318/2022).

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

16. Ani správanie sťažovateľa nemožno vnímať ako okolnosť majúcu za následok nedôvodné predlžovanie napadnutého konania. Ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že sťažovateľ svojím konaním prispieval k dĺžke trvania konania.

17. Absolútna nečinnosť mestského súdu v trvaní viac ako dvoch rokov ustupuje potrebe podrobne analyzovať priebeh konania z hľadiska vykonávania jednotlivých úkonov. Obdobie absolútnej nečinnosti mestského súdu predstavuje jediný a podstatný dôvod vzniku prieťahov v napadnutom konaní. Toto obdobie absolútnej nečinnosti mestského súdu v trvaní od roku 2022 do roku 2025 je definitívnym opomenutím súdu vo veci konať a rozhodnúť a má za následok vznik prieťahov v konaní, ktoré sú kvalifikovateľné ako zbytočné. 18. Ústavný súd teda usudzuje, že jediný relevantný dôvod vzniknutých prieťahov v konaní spočíva v postupe mestského súdu, a to s ohľadom na jeho nečinnosť trvajúcu od roku 2022 do roku 2025, keď mestský súd nariadil prvý termín pojednávania vo veci. Od momentu nariadenia pojednávania až do odovzdania spisu na rozhodnutie o podanom odvolaní krajskému súdu bol postup mestského súdu plynulý a mestský súd vykonával jednotlivé úkony v primeraných lehotách.

charakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom v konaní došlo, a odstrániť právny stav neistoty sťažovateľa (II. ÚS 116/2025). 20. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu preto ústavný súd dospel v danej veci k záveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu.

V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie sťažovateľa podané proti rozhodnutiu mestského súdu z 5. mája 2025 už bolo mestským súdom predložené (12. septembra 2025) na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ústavný súd mestskému súdu nedal príkaz konať v napadnutom konaní (bod 4 výroku nálezu). 22. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie zadosťučinenia 4 500 eur, čo odôvodňoval nečinnosťou súdu vyvolanou opakovanými zmenami v osobe zákonného sudcu. 23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 24. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého konania aj na jeho charakter a správanie sťažovateľa, ktorý rovnako pasívne pristúpil k zabezpečeniu ochrany jeho vlastných práv, ako aj na absolútnu nečinnosť mestského súdu. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 800 eur (bod 2 výroku nálezu). V súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu).