IV. ÚS 205/2026

1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K1-34Csp/43/2017 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e v konaní sp. zn. K1-34Csp/43/2017 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré je Mestský súd Košice p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) [pôvodne Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)] v konaní vedenom pod sp. zn. K1-34Csp/43/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“). Žiadala, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 500 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

2017. Sťažovateľka sa k odporu vyjadrila 15. júna 2017. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 7. december 2017, avšak z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo zrušené a nový termín pojednávania bol určený na 15. marec 2018. Prvoinštančný súd pojednávanie konané 15. marca 2018 odročil na neurčito na účel vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd vyzval 19. marca 2018 sťažovateľku na predloženie otázok znalcovi. Sťažovateľka predložila otázky 29. marca 2018. Uznesením zo 16. mája 2018 súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania, poveril vypracovaním znaleckého posudku znalca a uložil mu lehotu 60 dní na vypracovanie a podanie písomne vyhotoveného znaleckého posudku.

Okresný súd doručil 15. januára 2019 predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 25. apríla 2019. Uznesením z 18. apríla 2019 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a uložil znalcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať doplnený písomný znalecký posudok. Z dôvodu nariadenia tohto znaleckého dokazovania bolo pojednávanie nariadené na 25. apríl 2019 zrušené. Doplnený znalecký posudok bol sťažovateľke doručený 19. júla 2019 a sťažovateľka sa k nemu vyjadrila 29. júla 2019.

6. Okresný súd doručil sťažovateľke 14. decembra 2020 predvolanie na pojednávanie nariadené na 15. apríl 2021, avšak toto pojednávanie bolo zrušené 13. apríla 2021 z dôvodu ochrany verejného zdravia. Následne bolo sťažovateľke 18. mája 2021 doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na 9. november 2021, ktoré bolo odročené na 8. marec 2022.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní rozhodol uznesením č. k. 11CoCsp/40/2022-517 zo 14. mája 2024 tak, že zrušil odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania, pričom v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie mestskému súdu.

Pojednávanie bolo odročené po prejednaní veci na účel vyhodnotenia vykonaných výsluchov znalcov a ich konfrontácie na 27. máj 2025. 10. Z obsahu doručeného spisového materiálu a vyjadrenia mestského súdu ústavný súd zistil, že pojednávanie uskutočnené 27. mája 2025 bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 34Csp/43/2017-660 z 13. júna 2025 mestský súd priznal znalcom odmenu. Následne uznesením č. k. 34Csp/43/2017-678 z 30. júna 2025 uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a uznesením č. k. 34Csp/43/2017-696 zo 17. októbra 2025 mestský súd nariadil znalecké dokazovanie. Spis

Uznesením č. k. 34Csp/43/2017-737 z 8. decembra 2025 rozhodol o námietke zaujatosti znaleckej organizácie. Po predĺžení lehoty na podanie znaleckého posudku bol znalecký posudok doručený 30. marca 2026. 12. Prípisom z 9. apríla 2026 mestský súd vyzval sporové strany, aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy spolu so znaleckým posudkom k tomuto znaleckému posudku vyjadrili.

15. Mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprV/401/2026 z 27. apríla 2026 opísal priebeh konania v jeho časovej postupnosti. K právnej a faktickej zložitosti veci uviedol, že konanie o nároku na náhradu škody patrí medzi štandardné sporové konania, ktoré sú bežnou súčasťou rozhodovacej agendy súdu. Konštatuje určitú mieru zložitosti v predmetnej veci danú potrebou vykonávania rozsiahlejšieho dokazovania. 16. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky mestský súd uviedol, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodnili dopad na celkovú dĺžku trvania konania. 17. Pokiaľ ide o samotný postup mestského súdu, tento poukázal na celkovú dĺžku trvania konania presahujúcu 9 rokov a uviedol, že táto bola ovplyvnená potrebou vydania viacerých procesných rozhodnutí, ako aj odročení pojednávaní, resp. nestanovení pojednávaní v dôsledku pandémie COVID-19. Zároveň bližšie špecifikoval, že nedostatočnou rýchlosťou sa vyznačovalo obdobie po začatí konania, keď prvý termín pojednávania bol nariadený až po jednom roku od podania žaloby. Nasledujúce pojednávanie sa uskutočnilo až po štyroch rokoch, pričom jednotlivé časové intervaly medzi pojednávaniami boli neprimerane dlhé s tým, že aj po vrátení veci z krajského súdu súd uskutočnil pojednávanie až po 7 mesiacoch. 18. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

22. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

(m. m. IV. ÚS 250/2025). 23. Z práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplýva povinnosť súdu aj sudcu organizovať prácu tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, teda zabezpečiť procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. V zmysle čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V zmysle § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

26. Posudzujúc kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd sa prikláňa k posúdeniu zložitosti veci mestským súdom a po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že čiastočne možno prisvedčiť tvrdeniu o skutkovej zložitosti veci, a to s ohľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Zároveň ústavný súd prízvukuje, že ani skutková zložitosť veci neodôvodňuje, aby konanie nebolo právoplatne skončené ani po uplynutí viac ako 9 rokov od jeho začatia a stav právnej neistoty sťažovateľky naďalej pretrvával.

28. Z hľadiska preskúmania postupu mestského súdu ako tretieho kritéria posudzovaného ústavným súdom ústavný súd uvádza, že tento bol definovaný obdobiami prevažujúcej nečinnosti aj nesústredeným postupom. Mestský súd už na začiatku konania postupoval neefektívne, keď prvý termín pojednávania nariadil až po jednom roku od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalšiu epizódu neefektívnej činnosti ústavný súd vidí v postupe súdu od doručení vyjadrení sporových strán k znaleckému posudku koncom roka 2019 až do 8. marca 2022, keď sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. apríl 2022 na účel vyhlásenia rozsudku. Pre toto obdobie bolo príznačné nariaďovanie a rušenie termínov pojednávaní.

30. Po zabezpečení písomnej časti odvolacieho konania okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky 13. júna 2022. Krajský súd rozhodol o odvolaní zrušujúcim uznesením zo 14. mája 2024 a 20. júna 2024 vrátil spis mestskému súdu.

Za takéhoto stavu sa preto obdobie dopadajúce na inštančne nadriadené súdy, ale aj na ústavný súd pričítava v neprospech okresného súdu z dôvodu už spomínanej nesústredenej činnosti (III. ÚS 301/2021, III. ÚS 661/2022).

33. Odkazujúc na už uvedené, ústavný súd tak nemohol v prípade tejto ústavnej sťažnosti z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať postup mestského súdu ako súladný s právom sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov a konštatuje, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

35. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia 500 eur, čo odôvodňovala neprimeranou dĺžkou napadnutého konania, pričom zároveň konštatovala, že vzhľadom na procesné štádium konania (ku dňu podania ústavnej sťažnosti) nebol predpoklad jeho skončenia. 36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 37. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal okrem dĺžky napadnutého konania aj na jeho charakter a správanie sťažovateľky, ako aj na samotný postup mestského súdu. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia 500 eur (bod 3 výroku nálezu).

VI. Trovy konania