IV. ÚS 219/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 219/2026-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , a maloletého , zákonne zastúpeného otcom , spoločne zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/9/2023 takto

rozhodol:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci 1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 219/2026-19 zo 14. apríla 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní označenom v záhlaví. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie 27 000 eur a náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorý je otcom maloletého sťažovateľa (ďalej aj „maloletý“), podal 24. novembra 2022 návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, ktorý bol na základe skôr vydaných súdnych rozhodnutí zverený do starostlivosti matky. Dôvodom podania návrhu bola potreba vytvorenia väčšieho priestoru pre rozvíjanie a prehlbovanie silnej citovej väzby medzi sťažovateľmi. Aj matka maloletého sťažovateľa vo svojom vyjadrení navrhla zmenu súdneho rozhodnutia v časti výživného a režimu styku otca s maloletým. Dňa 24. januára 2023 bola prenesená miestna príslušnosť v predmetnej veci na okresný súd a 20. februára 2023 jej bola pridelená sp. zn. 11P/9/2023. 3. Okresný súd rozsudkom z 12. marca 2024 návrh sťažovateľa na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, na určenie výživného matky na maloletého a na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol (výrok I); zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/44/2019 z 28. júna 2021 (právoplatný 16. marca 2022) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/98/2021 z 8. februára 2022 vo výroku III, a to tak, že zmenil rozsah styku sťažovateľa s maloletým počas roka (výrok II), počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov (výrok III), zvýšil vyživovaciu povinnosť sťažovateľa na maloletého z 200 eur mesačne na 400 eur mesačne s účinnosťou od 1. decembra 2022 (výrok VI); uložil sťažovateľovi povinnosť zameškané výživné za obdobie od decembra 2022 do marca 2024 vo výške 3 200 eur splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok (výrok VII); uložil matke povinnosť informovať sťažovateľa minimálne sedem dní vopred pred plánovaným lekárskym vyšetrením maloletého (výrok IV) a zároveň tú istú povinnosť uložil aj sťažovateľovi vo vzťahu k matke maloletého (výrok V); uložil rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Prievidza najmenej po dobu šiestich mesiacov (výrok VIII) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IX). Dopĺňacím rozsudkom z 12. marca 2024 doplnil okresný súd svoj rozsudok o úpravu styku sťažovateľa s maloletým počas jarných prázdnin (výrok I) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II).

II. Argumentácia sťažovateľov 6. Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že súdne konanie nie je ani po vyše 3 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené vo všetkých jeho zložkách, a to aj napriek tomu, že ide o prioritné konanie. Konanie je pred okresným súdom vedené druhýkrát z dôvodu jeho závažných pochybení a nie je skončené ani dokazovanie, keďže okresný súd bude vykonávať znalecké dokazovanie, ktoré mal vykonať pred prvým rozhodnutím. Znalecké dokazovanie predĺži už teraz ústavne nonkonformnú dĺžku prioritného konania, a preto možno konštatovať, že v dôsledku neefektívneho, nesústredeného postupu okresného súdu a aj krajského súdu, ktoré s ohľadom na prioritný charakter namietaného konania dostatočne nevykonávali a nevykonávajú kroky smerujúce k rozhodnutiu v merite veci, dochádza k zbytočným prieťahom a k porušovaniu označených práv sťažovateľov. 7. Neefektívny a nesústredený postup okresného súdu vidia sťažovatelia v tom, že vydal rozhodnutie, ktoré musel doplniť dopĺňacím rozsudkom, keďže opomenul rozhodnúť vo výrokovej časti o všetkých zložkách namietaného konania, pričom toto rozhodnutie bolo následne zo strany krajského súdu zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že okrem iného nezistil skutočný stav veci, nedostatočne vykonal dokazovanie a nesprávne viedol výsluch maloletého, pričom po tom, keď vo veci rozhoduje druhýkrát, vykonal dosiaľ jedno pojednávanie, ktoré odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Krajský súd v namietanom konaní pochybil, keď o odvolaní rozhodoval ústavne nonkonformnú dobu, keďže sa uňho vec nachádzala od 23. júla 2024 do 2. júla 2025, teda takmer rok, pričom ide o prioritné konanie.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 12. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. 14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

17. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v dotknutom konaní k zbytočným prieťahom. Vychádzajúc z vyjadrenia okresného súdu, je však potrebné poukázať na skutočnosť, že otec maloletého v priebehu konania podal dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorých bolo potrebné rozhodovať. Ostatný návrh podaný 10. februára 2026 okresný súd uznesením z 5. marca 2026 ako nedôvodný zamietol, proti čomu sa otec maloletého odvolal. Okresný súd preto predložil spis najprv odvolaciemu súdu a až následne po jeho vrátení bude môcť pristúpiť k vykonaniu dokazovania znaleckým posúdením, ktorého doterajšie nevykonanie sťažovatelia okresnému súdu vyčítajú ako prieťahový postup (navyše podanie tohto návrhu a ani odvolania sťažovatelia v ústavnej sťažnosti vôbec nezmieňujú, aj keď predchádzalo jej podaniu). Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako

Postup okresného súdu od doručenia návrhu sťažovateľov na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému (20. februára 2023) až do rozhodnutia vo veci samej (12. marca 2024) považuje za plynulý. Následne v dôsledku podaného odvolania bola vec predložená odvolaciemu súdu (od 23. júla 2024 do 2. júla 2025), ktorý rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že považoval napadnutý rozsudok za predčasný v rovine právnych, ako aj skutkových záverov. Okresný súd privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho nebolo možné ani konštatovať, že vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutkových okolností a vedúce k vecne správnym právnym

nenariadeniu neodkladného opatrenia. 20. V dôsledku kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu sa napadnuté konanie výrazne predĺžilo. Z judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP z 18. 4. 2006 vo veci Patta proti Českej republike, sťažnosť č. 12605/02, bod 69) vyplýva, že aj nesprávny, resp. nesústredený úradný postup na strane orgánu verejnej moci môže byť zohľadnený ako dôvod predĺženia dĺžky konania.

V dôsledku opísanej neefektívnej činnosti okresného súdu sa vec sťažovateľov 2. júla 2025 vrátila na začiatok a po vykonaní riadneho dokazovania bude okresný súd vo veci opakovane rozhodovať. 21. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

VI. Trovy konania 26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia. 27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľom v rozsahu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia z 23. marca 2026, podanie ústavnej sťažnosti z 24. marca 2026). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026 sumu 15,86 eur. Sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vrátane dvoch paušálov a dane z pridanej hodnoty vo výške 1 014,41 eur. Ústavný súd teda sťažovateľom, súc viazaný petitom, priznal náhradu trov konania v nimi požadovanej výške 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto rozhodnutia). 28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.