IV. ÚS 229/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 229/2026-43

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej A3 advokátska kancelária, s. r. o., Partizánska 25, Trenčín, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 166/2015, proti postupu Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1/2025, proti postupu Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 19Co/91/2021 a sp. zn. 19Co/39/2025 a proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/29/2023 takto

rozhodol:

1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 229/2026-22 z 23. apríla 2026 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1/2025 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5C/13/2018), postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 19Co/91/2021 a sp. zn. 19Co/39/2025 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/29/2023. Vo zvyšných častiach ústavnú sťažnosť odmietol. V časti, ktorá zostala predmetom meritórneho konania sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1/2015 bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a náhradu trov konania. Nález nadobudol právoplatnosť 28. mája 2021.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 19Co/91/2021 z 19. októbra 2022 rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 5. Na dovolanie sťažovateľky najvyšší súd uznesením sp. zn. 6Cdo/29/2023 z 27. februára 2025 zrušil rozsudok krajského súdu, ktorý následne uznesením sp. zn. 19Co/39/2025 z 21. mája 2025 zrušil rozsudok okresného súdu. Napadnuté konanie je po vrátení veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7C/1/2025 a vo veci je naplánované pojednávanie na 19. jún 2026.

II. Vyjadrenia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu

7. Predsedníčka okresného súdu zrekapitulovala priebeh napadnutého konania, pričom osobitne dala do pozornosti, že na pojednávaní uskutočnenom 11. decembra 2025 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie bolo odročené na 19. jún 2026 pre účel vyhlásenia rozsudku. Podľa jej názoru je evidentné, že okresný súd konal a koná s najvyššou prioritou v čo najkratších časových úsekoch a v rámci zákonom ustanovených lehôt, a to aj napriek tomu, že konanie nežiada osobitnú rýchlosť konať. Predmetná vec je pritom skutkovo a právne zložitejšia. Dĺžka konania bola v posudzovanom období ovplyvnená najmä situáciou súvisiacou s pandémiou COVID-19. Intenzita úkonov súdu s prihliadnutím aj na procesné správanie strán sporu nedosahuje úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základných práv sťažovateľky. Ústavnú sťažnosť považuje za neopodstatnenú a požadované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké. 8. Predseda krajského súdu považuje ústavnú sťažnosť vo vzťahu ku krajskému súdu za zjavne neopodstatnenú, keďže konanie vedené pod sp. zn. 19Co/91/2021 bol skončené do 1 roka od napadnutia veci krajskému súdu a konanie vedené pod sp. zn. 19Co/39/2025 bolo skončené do 1 mesiaca od napadnutia veci krajskému súdu. 9. Podpredsedníčka najvyššieho súdu odkázala na písomné stanovisko predsedu príslušného senátu, ktorý na margo dĺžky dovolacieho konania poukázal na vysoký nápad vecí do senátu vrátane vecí, ktoré predchádzali danému konaniu, a zároveň na to, že najvyšší súd sa až na osobitné výnimky snaží veci vybavovať podľa poradia. Dĺžka dovolacieho konania sa síce nejaví byť optimálnou, vzhľadom na okolnosti a prax prijímania rozhodnutí v dovolacom konaní bez nariaďovania pojednávania ju možno považovať za primeranú a neporušujúcu označené práva sťažovateľky. 10. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniam, keďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate (porušenie označených práv).

11. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zo strany konajúcich súdov v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 140/2021-44, teda od 28. mája 2021. 12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. 13. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

17. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup konajúcich súdov v období od právoplatnosti nálezu č. k. IV. ÚS 140/2021-44, teda od 28. mája 2021 do súčasnosti. Podľa ústavného súdu už samotná skutočnosť, že konanie nie je právoplatne ukončené ani päť rokov od právoplatnosti predošlého nálezu obsahujúceho príkaz konať bez zbytočných prieťahov, nie je súladná s obsahom označených práv sťažovateľky a je sama osebe dostačujúca na opätovné vyslovenie ich porušenia.

Po podanom dovolaní sťažovateľky (15. 11. 2022) bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní 1. februára 2023. Najvyšší súd vo veci rozhodol 27. februára 2025 a spis vrátil okresnému súdu 16. apríla 2025.

Aktuálny zákonný sudca na účely vyhlásenia rozsudku vo veci nariadil pojednávanie, ktoré by sa malo uskutočniť 19. júna 2026. 20. Aj keď v postupe okresného súdu neboli zaznamenané súvislejšie obdobia nečinnosti ani nadbytočné procesné úkony, nemožno opomenúť fakt, že jeho meritórne rozhodnutie bolo zrušené v dôsledku kasačných rozhodnutí najvyššieho súdu a krajského súdu, čo je potrebné vnímať ako prejav neefektívneho postupu okresného súdu s bezprostredným dopadom na dĺžku napadnutého konania ako celku. Ústavný súd, pripomínajúc príkaz konať obsiahnutý v náleze sp. zn. IV. ÚS 140/2021, preto konštatuje, že okresný súd nepostupoval v posudzovanom období v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Vo vzťahu k dĺžke konania na najvyššom súde (dva roky a dva mesiace) ústavný súd osobitne dodáva, že pri jej posudzovaní nemohol neprihliadať na samotný charakter dovolacieho konania, kde najvyšší súd nevykonáva priebežne procesné úkony s účasťou sporových strán, čo môže nesprávne vyvolávať dojem „nečinnosti“. Navyše z miesta, ktoré zastáva najvyšší súd v hierarchii všeobecných súdov, rezultuje, že najvyšší súd rozhoduje iba v najzásadnejších, spoločensky najvýznamnejších a právne najnáročnejších prípadoch, čo tiež môže znamenať, že časový rámec, ktorý najvyšší súd na vydanie rozhodnutia potrebuje, má zodpovedať významu jeho rozhodovania (uznesenie sp. zn. I. ÚS 203/2021 z 11. mája 2021, ZNaU 82/2021). Navyše v čase rozhodovania najvyššieho súdu bola právna istota účastníkov konania nastolená právoplatnými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, a preto ústavný súd v zostávajúcej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Keďže ústavný súd nezaznamenal v postupe okresného súdu obdobia nečinnosti, prihliadnuc aj na už priznané zadosťučinenie predošlým nálezom, považoval ústavný súd v okolnostiach veci za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

V. Trovy konania