IV. ÚS 266/2026

Odôvodnenie:

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B3-12Cpr/16/2017. Sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie svojich práv a priznať mu finančné zadosťučinenie 9 500 eur. 2. Jednou z procesných podmienok konania pred ústavným súdom vyplývajúcou z § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je povinnosť navrhovateľa byť zastúpený advokátom, ak sám navrhovateľ advokátom nie je. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde je navrhovateľ povinný k návrhu na začatie konania pripojiť plnomocenstvo na svoje zastupovanie advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom. 3. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti (ktorú zjavne spísal sám) nepredložil splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a ani nepožiadal o jeho ustanovenie. Ústavný súd ho preto výzvou z 10. apríla 2026 podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy ústavnému súdu predložil plnomocenstvo na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom.

4. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nereagoval. Ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.