IV. ÚS 303/2026
ECLI:SK:USSR:2026:4.US.303.2026.2
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ladislav Duditš
- IČS
- 1257/2026
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 303/2026-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-8C/12/2017 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-8C/12/2017 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 303/2026-14 z 2. júna 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B2-8C/12/2017. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 eur a náhrady trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II 20. februára 2017 domáhal proti sťažovateľovi ako žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy. V napadnutom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na mestskom súde, nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označeného práva postupom mestského súdu v napadnutom konaní, v ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté ani po deviatich rokoch od podania žaloby. Nejde pritom o právne ani skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ má momentálne 79 rokov, svojím správaním neoddialil rozhodovanie vo veci, vždy sa riadne a včas dostavil na predvolanie súdu a rešpektoval sudcovské lehoty. Zbytočné prieťahy boli spôsobené nečinnosťou, ale aj neefektívnym postupom konajúceho súdu.
II. Vyjadrenie mestského súdu
3. Predsedníčka mestského súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ústavný súd už v minulosti na základe ústavnej sťažnosti žalobcu konštatoval porušenie označených práv zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa, a to nálezom č. k. I. ÚS 414/2023-40 zo 4. októbra 2023 právoplatným 23. októbra 2023. V období po jeho právoplatnosti bol vo veci určený termín pojednávania na 31. október 2023, ktoré však bolo z dôvodu čerpania dovolenky zrušené. Ďalší termín pojednávania bol zákonným sudcom 5. mája 2026 naplánovaný na 26. jún 2026. 4. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate (porušenie označených práv).
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
5. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ktoré mali vzniknúť pri nekonaní, resp. neefektívnej činnosti súdu prvého stupňa. 6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
7. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 8. Ústavný súd neskúma postup súdu prvej inštancie v kontexte zbytočných prieťahov prvýkrát, keďže už nálezom č. k. I. ÚS 414/2023-40 zo 4. októbra 2023 konštatoval porušenie základného práva žalobcu na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 eur a náhradu trov konania.
Nález
nadobudol právoplatnosť 23. októbra 2023. 9. Čo sa týka právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd poukazuje na svoje závery uvedené v spomenutom náleze č. k. I. ÚS 414/2023-40, ktoré sú plne použiteľné aj na prerokúvanú vec.
10. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním, resp. procesnou aktivitou neprispel k aktuálnej dĺžke napadnutého konania. 11. V súvislosti s posudzovaním postupu súdu ústavný súd konštatuje, že aktuálna celková dĺžka napadnutého konania, ktorá predstavuje dobu viac ako 9 rokov od podania žaloby, už niekoľkonásobne presiahla dĺžku súladnú s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta. Ústavný súd aj pri posudzovaní postupu súdu odkazuje na svoje právne závery uvedené v náleze č. k. I. ÚS 414/2023-40, kde konštatoval, že okresný súd v predmetnej veci dlhé roky riadne nekonal a jednotlivé úkony až príliš často vykonával so značnými časovými medzerami a v rozpore s princípom procesnej ekonómie.
12. Na margo obdobia po právoplatnosti už citovaného nálezu, teda od 23. októbra 2023, ústavný súd musí konštatovať, že ani príkaz konať uvedený v predchádzajúcom náleze zjavne nemotivoval mestský súd k bezprieťahovému konaniu, keď za celé toto obdobie bolo nariadené jediné pojednávanie, ktoré sa navyše napokon ani neuskutočnilo z dôvodu čerpania dovolenky.
Mestský súd bol kontinuálne nečinný celé 2 roky a 7 mesiacov až do 5. mája 2026, keď určil termín pojednávania, ktoré by sa malo uskutočniť 26. júna 2026. 13. S poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania poznamenanú výraznou nečinnosťou súdu ústavný súd dospel k záveru, že mestský súd v napadnutom konaní nepostupoval v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia sporu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).
14. Keďže príkaz konať už bol obsiahnutý už v náleze č. k. I. ÚS 414/2023-40, ústavný súd už mestskému súdu konať bez prieťahov neprikazoval a uvedenej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
15. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 302/2020). Ústavný súd konštatuje, že v uvedenej veci prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. V okolnostiach veci ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške 5 000 eur, ktoré mu je mestský súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výroku nálezu).
V. Trovy konania
16. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2026
Libor Duľa predseda senátu