IV. ÚS 306/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 306/2026-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 13715/4097/2024/SOC/JAKA takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti ako správneho orgánu v konaní vedenom pod sp. zn. 13715/4097/2024/SOC/JAKA. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu orgánu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 16 000 eur, ako aj nárok na náhradu trov konania. 2.

Prvým rozhodnutím správneho orgánu z 2. júla 2003 bola žiadosť sťažovateľa zamietnutá s odôvodnením, že ho nie je možné považovať za osobu v hmotnej núdzi a jednorazová dávka mu nemôže byť poskytnutá. Okresný súd Bratislava III rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre jeho nepreskúmateľnosť.

Správny orgán rozhodol šiestym rozhodnutím z 23. septembra 2015, ktoré bolo rozsudkom krajského súdu zo 16. januára 2018 opätovne zrušené pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Siedme rozhodnutie správneho orgánu z 3. decembra 2018 bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 18. februára 2020. V poradí ôsme rozhodnutie správneho orgánu z 3. decembra 2020 bolo zrušené rozhodnutím okresného úradu z 21. mája 2021 pre jeho nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Sťažovateľ podal 16. decembra 2020 na krajskom súde žalobu proti nečinnosti správneho orgánu v predmetnej veci, ktorá bola uznesením krajského súdu z 20. októbra 2021 zamietnutá, pretože správny orgán v predmetnej veci vydal rozhodnutie. V poradí deviate rozhodnutie správneho orgánu z 13. augusta 2021 bolo opätovne zrušené rozhodnutím okresného úradu z 11. januára 2023 z dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.

5. Mestská časť rozhodnutím z 20. marca 2024 žiadosť sťažovateľa zamietla, pretože nebol v rozhodnom období poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tak nespĺňal zákonom ustanovenú podmienku na poskytnutie ním požadovanej jednorazovej dávky. Na základe sťažovateľom podaného odvolania bolo rozhodnutie správneho orgánu z 20. marca 2024 potvrdené rozhodnutím okresného úradu z 19. augusta 2024 ako vecne správne.

Správny orgán na toto podanie reagoval odpoveďou zo 7. augusta 2025, v ktorej mu oznámil, že v jeho veci bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím správneho orgánu z 20. marca 2024, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím okresného úradu z 19. augusta 2024.

9. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom správneho orgánu, ktorý bol poznačený prieťahmi a neefektívnou činnosťou. 10. Z hľadiska namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd primárne uvádza, že jeho cieľom je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. 11. Ústavný súd lustráciou vo vlastných registroch zistil, že už rozhodoval o totožnej veci sťažovateľa zhodnej v predmete konania, okolnostiach, z ktorých je vyvodený uplatnený nárok, aj v identite účastníkov konania. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 223/2026-12 zo 14. apríla 2026 podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietol ako neprípustnú ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 13715/4097/2024/SOC/JAKA. V odôvodnení uznesenia ústavný súd poukázal na princíp subsidiarity uplatňovaný v jeho rozhodovacej činnosti a v spojení s ním aj na žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorá v prípade sťažovateľa predstavovala účinný prostriedok nápravy spôsobilý poskytnúť ochranu ním označených práv. 12. Ústavný súd v uznesení č. k. I. ÚS 223/2026-12 konštatoval neprípustnosť ústavnej sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ sa nedomáhal ochrany svojho práva na správnom súde prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP. V aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ, naopak, uvádza, že 8. januára 2023 (opätovne) podal žalobu proti nečinnosti správneho orgánu, tentokrát na Správnom súde v Bratislave. V konaní vedenom pod sp. zn. BA-7Sa/4/2023 však správny súd do podania ústavnej sťažnosti vôbec nerozhodol, čím sa právna neistota a nečinnosť orgánu verejnej správy ešte prehĺbili. Z príloh k ústavnej sťažnosti vyplýva, že správna žaloba z 8. januára 2023 smeruje proti Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, teda rovnakému orgánu verejnej moci, ktorý sťažovateľ označil za porušovateľa svojich práv v tomto konaní. 13. Na základe tejto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že ak aktuálne prebieha konanie na inom súde o právnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi priznáva na ochranu jeho práv, je ústavná sťažnosť neprípustná podľa § 132 ods. 1 (prvá alternatíva) zákona o ústavnom súde. To zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.