IV. ÚS 309/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 309/2026-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , a maloletých sťažovateľov , , a , , zastúpených matkou , právne zastúpených JUDr. Mariánom Maholányim, advokátom, Priemyselná 1/A, Bratislava, proti uzneseniam Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12NcP/4/2026 z 18. februára 2026 a sp. zn. 12CoP/18/2026, 12CoP/19/2026 z 18. februára 2026 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu sp. zn. 12NcP/4/2026 z 18. februára 2026. Maloletí sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práv podľa čl. 3 a čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa predmetným uznesením. Sťažovatelia navrhujú uvedené

uznesenie

zrušiť. 2. Súčasne sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 12CoP/18/2026, 12CoP/19/2026 z 18. februára 2026. Maloletí sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práv podľa čl. 3 a čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa predmetným uznesením. Sťažovatelia navrhujú uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 3. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 24P/16/2025 z 12. novembra 2025 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný súd“) podľa § 112 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) z dôvodu, že maloletí sťažovatelia sa zdržiavali v obci Rabča, kde navštevovali materskú školu a matka tam vykonávala pracovnú činnosť. Z dôvodu nesúhlasu okresného súdu s prenesením príslušnosti krajský súd uznesením sp. zn. 12NcP/4/2026 z 18. februára 2026 rozhodol, že miestne príslušným súdom zostáva Okresný súd Nitra, pretože k zmene bydliska maloletých nedošlo dohodou rodičov ani súdnym rozhodnutím, presťahovanie bolo označené za účelové, vec dlhodobo prejednáva Okresný súd Nitra, ktorého sudca pozná rodinné pomery účastníkov, a zachovanie príslušnosti má byť v záujme maloletých sťažovateľov. 4. Okresný súd uznesením sp. zn. 7P/134/2025 z 10. decembra 2025 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k dočasnému rozšíreniu styku s maloletými sťažovateľmi a uznesením sp. zn. 7P/134/2025 z 15. decembra 2025 zamietol návrh sťažovateľky na nahradenie súhlasu otca s umiestnením maloletých detí do materskej školy v a na dočasnú úpravu styku. Na základe odvolania sťažovateľky, ako aj otca maloletých krajský súd uznesením sp. zn. 12CoP/18/2026, 12CoP/19/2026 z 18. februára 2026 obidve uznesenia okresného súdu potvrdil, dôvodiac, že nebola osvedčená naliehavosť takej intenzity, ktorá by si vyžadovala okamžitú intervenciu formou neodkladného opatrenia. Podľa krajského súdu otázky predškolského zariadenia, presťahovania, odbornej starostlivosti a osobitných potrieb maloletého sťažovateľa Williama a úprava styku patria do konania vo veci samej. Zároveň konštatoval, že deti v čase rozhodovania reálne nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, čo pripísal najmä pretrvávajúcemu konfliktu rodičov a ich neschopnosti spolupracovať.

8. Predsedníčka dotknutého senátu vo vyjadrení k disciplinárnemu podnetu výslovne potvrdila, že odvolací súd vedome nepristúpil k doručovaniu odvolaní protistranám a vedome ich nevyzýval na vyjadrenie, pretože by išlo len o „prázdny formalizmus bez materiálneho významu“.

10. Ustanovenie § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) výslovne predpokladá, že v odvolacom konaní o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane umožní vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. V súvislosti s odôvodnením uznesenia krajského súdu o miestnej príslušnosti sťažovatelia namietajú, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s reálnym faktickým pobytom maloletých sťažovateľov, ich sociálnym prostredím, vzdelávaním a každodenným životom v obci .

12. Krajský súd v potvrdzujúcom uznesení o neodkladných opatreniach konštatoval, že deti v čase rozhodovania reálne nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, čo je mimoriadne významná skutočnosť najmä pri maloletom , pri ktorom boli opakovane dokladované osobitné vývinové potreby. Napriek tomu odvolací súd uzavrel, že nejde o stav bezprostrednej ujmy. Tento záver je podľa sťažovateľky vnútorne rozporný, nepresvedčivý a ústavne neudržateľný. Vo vzťahu k maloletému súdy vzhľadom na jeho „špeciálne“ potreby v konaní zdôrazňovali nevyhnutnosť, aby naďalej navštevoval pôvodné predškolské zariadenie v Nitre. Avšak sťažovateľka predložila odborné lekárske stanovisko, podľa ktorého je pre maloletého v jeho aktuálnom štádiu vývoja najvhodnejšie, aby navštevoval predškolské zariadenie spolu s deťmi bez osobitných potrieb. Krajský súd opakovane uviedol, že príčinou vzniknutej situácie je konflikt rodičov a ich neschopnosť spolupracovať. Uvedené však nemôže nahradiť ústavnú povinnosť súdu poskytnúť efektívnu ochranu právam maloletých detí a rodiča.

13. V uznesení sp. zn. 12NcP/4/2026 z 18. februára 2026 krajský súd vychádzal z názoru, že miestne príslušným súdom má byť Okresný súd Nitra, no súčasne uznesením sp. zn. 12CoP/18/2026, 12CoP/19/2026 z 18. februára 2026 potvrdil rozhodnutia okresného súdu o neodkladných opatreniach a konštatoval, že tento súd bol viazaný predchádzajúcim procesným

krajského súdu vytvárajú stav právnej neistoty a procesnej neprehľadnosti, nezodpovedajú požiadavkám predvídateľnosti súdneho rozhodovania ani efektívnej ochrane základných práv a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

15. Podstatou argumentácie je námietka sťažovateľov o porušení nimi označených základných práv napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol, že nesúhlas okresného súdu s prenesením miestnej príslušnosti z Okresného súdu Nitra je dôvodný. Sťažovatelia napadnutému uzneseniu vyčítajú arbitrárnosť, pretože rozhodnutie o miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra je neodôvodnené, keďže nezohľadňuje reálny pobyt maloletých sťažovateľov a ich každodenný život po presťahovaní sa, čím dochádza k porušeniu princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (porovnaj m. m. napr. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 495/2018).

18. Podľa § 112 ods. 1 CMP je na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Podľa § 112 ods. 2 CMP ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, podľa ktorej jej neboli doručené žiadne podania v súvislosti so zmenou miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie, a preto nemala možnosť sa k uvedenému vyjadriť, v dôsledku čoho bolo zasiahnuté do jej práv, táto sa nejaví ako opodstatnená, pretože, ako z § 6 CMP v spojení s § 112 ods. 2 CMP vyplýva, namietať proti postúpeniu veci môže len súd, ktorému bola vec postúpená. V takom prípade bezodkladne predloží spis svojmu nadriadenému súdu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti v konaní.

práv a slobôd. 22. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu o miestnej príslušnosti z ústavnoprávneho hľadiska nevykazuje také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladali dôvody na vyslovenie porušenia práv sťažovateľov, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) pristupuje k preskúmavaniu ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením, zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú či zrušujú neodkladné opatrenia, preto, lebo ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania (spravidla) nezasahuje konečným spôsobom (m. m. IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 282/2018, IV. ÚS 13/2020). 24. Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností; za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (m. m. IV. ÚS 282/2019). 25. Bez ohľadu na uvedené však aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutia predovšetkým zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle (m. m. IV. ÚS 136/2014, IV. ÚS 332/2018, II. ÚS 427/2020). Všeobecný súd je povinný pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). 26. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením, aby v kontexte jeho obsahu vyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľmi v ústavnej sťažnosti. Zároveň posudzoval ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia vzhľadom na už uvedenú judikatúru ústavného súdu. 27. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd nahliadal na rodinnú vec sťažovateľov komplexne, keďže súčasne rozhodoval o odvolaniach oboch účastníkov konania proti dvom rozhodnutiam súdu prvej inštancie o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení, ktoré boli zamietnuté a ktoré v odvolacom konaní potvrdil.

IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09, I. ÚS 284/2016). Možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam,ktoré sú podkladom rozhodnutia, musia mať strany o to viac, ak vo veci neprebieha ústne pojednávanie (I. ÚS 155/2020).

31. V prerokúvanej veci je podľa názoru ústavného súdu potrebné akcentovať tú podstatnú skutočnosť, že zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletými sťažovateľmi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia bolo napadnutým uznesením krajského súdu potvrdené a je tak nepochybne rozhodnutím vydaným v prospech

32. Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na vyjadrenie predsedníčky dotknutého senátu krajského súdu predložené v disciplinárnom (odlišnom) konaní, uvedené stanovisko nie je ústavný súd v tomto konaní oprávnený preskúmavať. 33.

správanie a vzájomná nezhoda oboch rodičov, ktorí opakovane podávajú takmer identické návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, je najpodstatnejšou príčinou aktuálnej situácie, ktorú nie je možné riešiť prostredníctvom neodkladných opatrení, ale na základe detailného dokazovania vo veci samej, ktoré je v konaní o neodkladnom opatrení vylúčené.

34. Pokiaľ krajský súd s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah všeobecného súdu, nezistil (totožne ako okresný súd) dôvod bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nemožno jeho záver považovať za svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

35. K námietke o procesnej neprehľadnosti vyplývajúcej zo skutočnosti, že krajský súd na jednej strane potvrdil miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra, s čím sťažovatelia nesúhlasia, a na druhej strane o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení rozhodoval okresný súd, ktorého príslušnosť bola následne odmietnutá, ústavný súd dodáva, že v čase rozhodovania bol okresný súd viazaný procesným uznesením o prenesení miestnej príslušnosti (až do rozhodnutia nadriadeného súdu o príslušnosti), a preto bol vo veci navrhovaných neodkladných opatrení účastníkov konania povinný konať a rozhodnúť v medziach svojej právomoci. Predmetnú námietku sťažovateľky ústavný súd preto hodnotí ako nedôvodnú. 36. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v odôvodnení napadnutého krajského súdu nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu, preto dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.