IV. ÚS 317/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 317/2026-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky DRX-INVEST, s.r.o., Brigádnická 2, Košice, zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2024 z 22. mája 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, 4, 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 1Svk/16/2024 z 22. mája 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov

Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou o povolení vkladu podala protest č. k. Pd 4004/98-4 zo 7. júla 1998 (ďalej len „protest okresnej prokuratúry“), ktorému Okresný úrad Vranov nad Topľou nevyhovel a protest okresnej prokuratúry predložil na rozhodnutie nadriadenému orgánu.

Proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 29. januára 2001 podala kupujúca odvolanie. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 Sp 20/06-44 z 1. marca 2007 rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 29. januára 2001 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [v tom čase bola vec vrátená vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu – Katastrálny úrad Prešov, Správa katastra Vranov nad Topľou (ďalej len „Správa katastra Vranov nad Topľou“)]. Správa katastra Vranov nad

kupujúca 8. júla 2008 postúpila všetky jej práva vplývajúce z kúpnej zmluvy z 25. júna 1996 na sťažovateľku. Zmluva o postúpení práva medzi postupcom SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o., a sťažovateľkou ako postupníkom bola krajskému súdu doručená 8. júla 2008. Krajský súd

2.3. Po štvrtom rozhodnutí krajského súdu Okresný úrad Vranov nad Topľou na návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 25. júna 1996 reagoval listom z 13. januára 2014 označeným ako „Komentár k zastaveniu konania o povolení vkladu č. “, v ktorom uviedol, že konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností vedené pod č. zastavuje v súlade s § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a to z dôvodu, že účastníci konania zanikli bez právneho nástupcu.

sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 3S/51/2014-46 z 5. augusta 2015 tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu č. k. 3S/51/2014-46 z 5. augusta 2015 odvolanie.

konanie. 2.4. Okresný úrad Vranov nad Topľou rozhodnutím č. z 31. júla 2019 konanie vedené pod č. podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku zastavil s odôvodnením, že účastníci konania zanikli. V závere rozhodnutia účastníkov konania poučil, že v zmysle § 30 ods. 2 Správneho poriadku nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka podala na Správnom súde v Košiciach (ďalej len „správny súd“) žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia Okresného úradu Prešov sp. zn. Vo 3/2020/LUS z 22. júna 2020, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec Okresnému úradu Prešov na ďalšie konanie. Správny súd o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k.

II. Argumentácia sťažovateľky

4. Podľa sťažovateľky v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky na to, aby Okresný úrad Vranov nad Topľou zastavil konanie vedené pod č. podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku s odôvodnením, že účastníci konania zanikli.

s vydaním oznámenia č. Vo 3/2020/LUS z 22. júna 2020 a ktoré sú podľa názoru sťažovateľky celkom zjavne v rozpore so zákonom, porušili jej práva označené v ústavnej sťažnosti. 5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k obchodnej spoločnosti SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o., ako účastníčke kúpnej zmluvy z 25. júna 1996, na podklade ktorej prebiehalo konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na Okresnom úrade Vranov nad Topľou pod č. , bola nariadená dodatočná likvidácia majetku zisteného po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Obchodnej spoločnosti SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o., bol ustanovený likvidátor, ktorý ma vykonávať činnosť v jej mene, a teda právna subjektivita obchodnej spoločnosti SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o., sa obnovila. Aj s poukazom na uvedené je tak rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 31. júla 2019 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku v rozpore

7. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ tvrdí, že Okresný úrad Vranov nad Topľou svojím rozhodnutím č. z 3. júla 1997 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 25. júna 1996 v prospech obchodnej spoločnosti SLOVENKA VRANOV, spol. s r.o., ako kupujúcej. Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by ako jediné bolo spôsobilé byť podkladom na vykonanie zmeny tohto zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a čl. 17 ods. 1 charty) a práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia.

III.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

11. Rozsudok najvyššieho správneho súdu, ktorý konal a rozhodoval ako súd kasačný, nemožno hodnotiť izolovane, ale iba v kontexte rozsudku, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pristúpil v súvislostiach k preskúmaniu nielen napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu, ale aj rozsudku správneho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a konštatuje, že nedostatky ústavnoprávnej relevancie vo veci sťažovateľky nezistil.

zastavené. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že v prípade napadnutého oznámenia nejde o druhostupňové rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania. Z uvedeného dôvodu sa súdny prieskum obmedzil na preskúmanie záverov vyplývajúcich z oznámenia Okresného úradu Prešov o neprípustnosti odvolania. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

13. Najvyšší správny súd sa po posúdení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti (zhodnými s námietkami uvedenými v ústavnej sťažnosti, pozn.) v napadnutom rozsudku stotožnil so záverom správneho súdu uvedeným v rozsudku sp. zn. PO-6S/57/2020 z 15. februára 2024, a teda že odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 31. júla 2019

14. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v danom prípade bolo odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 31. júla 2019 prípustné, s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie trpí vadou spôsobenou postupom Okresného úradu Vranov nad Topľou, ktorý so sťažovateľkou nekonal, a to aj napriek tomu, že bola účastníčkou konania č. , meritórne vo veci nerozhodol a rozhodnutie jej nedoručil, k tomu ústavný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľky považuje za neopodstatnenú. Správny poriadok v § 30 upravuje otázku prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania. Z uvedeného znenia § 30 ods. 2 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, tak ako tomu bolo v danom

konanie. 15. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľky predneseným v ústavnej sťažnosti ústavný súd uvádza, že tieto smerovali do oblasti skutkového a právneho preskúmania okolností, ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou č. z 31. júla 2019 o zastavení konania, ktoré nebolo predmetom prieskumu kasačného súdu, a teda ani predmetom prieskumu ústavného súdu. S poukazom na uvedené sa ústavný súd týmito námietkami nezaoberal. 16. Ústavný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu nevidel také nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie oprávňovali k vysloveniu záveru o porušení sťažovateľkou označeného práva. Podľa jeho názoru napadnutý rozsudok nie je možné považovať za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení zákona. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku.

18. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu, ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

III.2. K namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a čl. 17 ods. 1 charty:

19. V súvislosti s namietaným porušením základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny, čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a čl. 17 ods. 1 charty) ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietané porušenie uvedeného hmotného práva je spojené s porušením jej práv procesnej povahy vzhľadom na to, že sú obsahovo prepojené. Keďže porušenie procesných práv sťažovateľky ústavný súd nezistil, napadnutými rozsudkom najvyššieho správneho súdu nedošlo ani k porušeniu jej hmotných práv. 20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci nič nesignalizuje, že by napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu malo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv tak, že by to umožňovalo vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol. 21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2026

Libor Duľa predseda senátu