IV. ÚS 333/2026

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 21. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [(ďalej len „dohovor“); a v súvislosti s tým aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy] postupom Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/76/2025 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje v napadnutom konaní správnemu súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia 10 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej sťažnosti. 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 17. októbra 2019 na vtedajšom Krajskom súde v Bratislave proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo 14. augusta 2019 (ktorým bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru).

3. Správny súd vo veci najprv rozhodol rozsudkom č. k. BA-1S/224/2019-127 z 23. januára 2025 (ďalej len „rozsudok správneho súdu z 23. januára 2025“), ktorý bol na základe kasačnej sťažnosti zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/43/2025 z 30. júla 2025 (právoplatným 27. augusta 2025). Po vrátení veci na správny súd jej bola pridelená spisová značka 8S/76/2025. 4. Správny súd 10. februára 2026 nariadil pojednávanie na 30. apríl 2026. Ústavný súd overovaním aktuálneho stavu napadnutého konania na správnom súde zistil, že na pojednávaní konanom 30. apríla 2026 bol vyhlásený rozsudok, ktorým správny súd zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a v súvislosti s tým aj porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) postupom správneho súdu v napadnutom konaní. 7. Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 256/2024). 8. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) takéto ústavné sťažnosti odmieta

konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 584/2024).

V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že aj napriek následnému zrušeniu rozhodnutia to nebolo zrušené z dôvodu jeho arbitrárnosti. Zároveň ústavný súd vo vzťahu k postupu správneho súdu argumentuje, že po podaní sťažnosti predsedníčke správneho súdu (2. februára 2026) bolo vo veci vydané v pomerne krátkom čase (30. apríla 2026) nové rozhodnutie. Teda podaná sťažnosť na prieťahy predsedníčke správneho súdu v zásade splnila svoj účel a dostavil sa ňou požadovaný efekt. Ústavný súd tiež prízvukuje, že po samotnom vrátení veci z kasačného súdu (ktorého rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. augusta 2025) správny súd vydal nové rozhodnutie v primeranej lehote (30. apríla 2026).

13. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite. 14. Na záver ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom.