IV. ÚS 334/2026

1. Ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 11, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

3. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

čl. 11 listiny, čl. 17 charty a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. SI-7C/17/2019 v období po podaní dovolania (ďalej len „napadnuté konanie“), uznesením okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019 z 28. novembra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie č. 1“) a uznesením okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie č. 2“). Navrhujú napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať im primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom. Súčasne sa domáhajú, aby ústavný súd v súlade s § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. SI-7C/17/2019 z 1. apríla 2026 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ich ústavnej sťažnosti.

2.1. Dňa 29. decembra 2023 SIGNUM legal s.r.o. ako právna zástupkyňa sťažovateľov písomne oznámila okresnému súdu prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľov ako žalobcov v napadnutom konaní a zároveň okresnému súdu oznámila, že súčasťou každej priloženej plnej moci je aj odvolanie doterajších plných mocí udelených predchádzajúcej právnej zástupkyni, advokátskej kancelárii Bukovinský & Chlipala, s.r.o. Právna zástupkyňa zároveň požiadala okresný súd, aby s ňou konal ako s jedinou právnou zástupkyňou sťažovateľov a doručoval jej všetky písomnosti určené sťažovateľom. 2.2.

2.3. Napadnutým uznesením č. 1 okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol o výške trov konania a sťažovateľom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania celkom v sume 8 790,16 eur. Proti napadnutému uzneseniu č. 1 sťažovatelia podaním z 9. decembra 2025 podali sťažnosť. Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomnou žiadosťou zo 14. apríla 2026 požiadali okresný súd o poskytnutie informácie o stave konania o ich sťažnosti proti napadnutému uzneseniu č. 1. Predmetnou žiadosťou zároveň požiadali okresný súd o doručenie prípadnej sťažnosti žalovaného proti napadnutému uzneseniu č. 1, ako aj rozhodnutia o ich sťažnosti proti napadnutému uzneseniu č. 1, pričom poukázali na nekonzistentné, svojvoľné a nezákonné doručovanie procesných písomností v napadnutom

Zároveň informoval sťažovateľov, že všetky dokumenty sú prístupné v elektronickom súdnom spise. Napadnuté uznesenie č. 2 právnej zástupkyni sťažovateľov napriek jej výslovnej žiadosti o jeho doručenie nedoručil. 2.4. Predchádzajúca právna zástupkyňa sťažovateľov v konaní e-mailom z 20. apríla 2026 oznámila právnej zástupkyni sťažovateľov, že jej bolo doručené napadnuté uznesenie č. 2, ktorým okresný sud rozhodol o sťaženosti sťažovateľov a sťažnosti žalovaného proti napadnutému uzneseniu č. 1. Sťažovatelia sa z takto doručeného napadnutého uznesenia č. 2 dozvedeli, že žalovaný podal proti napadnutému uzneseniu č. 1 sťažnosť, ktorá sťažovateľom nebola doručená, a tak im bola odopretá možnosť vyjadriť sa k jej obsahu.

3.1. Dňa 29. mája 2026 bolo sťažovateľovi v 1. rade v exekučnej veci oprávneného mesta Skalica proti povinnému − sťažovateľovi v 1. rade, vedenej JUDr. Luciou Baničovou, súdnou exekútorkou, pod sp. zn. 382EX 337/26 doručené upovedomenie o začatí exekúcie z 22. mája 2026, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je napadnuté uznesenie č. 2.

II. Argumentácia sťažovateľov

5. Sťažovatelia ďalej v ústavnej sťažnosti tvrdia, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že sťažovatelia ako žalobcovia mali od 29. decembra 2023 dvoch právnych zástupcov v napadnutom konaní, keďže okresnému súdu nebola doručená výpoveď plnomocenstva ani odvolanie plnomocenstva vo vzťahu k predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a v súdnom spise sa nenachádza ani odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle § 22 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov či dohoda o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a zároveň sťažovatelia neurčili, ktorému právnemu zástupcovi má súd doručovať písomnosti. Zdôrazňujú, že Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nevyžaduje preukázanie ukončenia právneho zastupovania súdu, postačuje výlučne jeho oznámenie. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okresnému súdu riadne v súlade s § 92 ods. 3 CSP oznámili ukončenie zastupovania sťažovateľov

6. Z elektronického súdneho spisu sťažovatelia zistili, že okresný súd sťažnosť žalovaného proti napadnutému uzneseniu č. 1 doručoval predchádzajúcej právnej zástupkyni sťažovateľov 22. decembra 2025, pričom 7. januára 2026 zásielku na základe fikcie doručenia okresný súd považoval za doručenú. Vykonaním doručenia predchádzajúcej právnej zástupkyni nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti riadne doručiť procesnú písomnosť v súlade s § 110 CSP, a preto takéto doručenie nemohlo vyvolať žiadané právne účinky riadneho doručenia procesnej písomnosti, t. j. išlo o procesne neúčinné doručenie. O procesne neúčinné doručenie, resp. zdanlivé doručenie ide tiež v prípade napadnutého uznesenia č. 2, ktoré bolo doručované výlučne predchádzajúcemu právnemu zástupcovi.

8. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok sťažovatelia uviedli, že podľa ich názoru výkonom napadnutého uznesenia č. 2 môže dôjsť k porušeniu ich práva vlastniť majetok, keďže v dôsledku exekúcie vykonávanej na podklade nezákonného rozhodnutia, v danom prípade na základe napadnutého uznesenia č. 2, dôjde k reálnemu zásahu do ich majetkovej sféry.

Sťažovatelia tvrdia, že rozhodovanie o dovolaní, kde sa spochybňuje meritórne rozhodnutie, má jednoznačnú prednosť pred rozhodovaním o výške trov konania, čo je „len“ podružnej (akcesorickej) povahy. 10. Sťažovatelia uvádzajú, že touto ústavnou sťažnosťou zároveň napádajú postup okresného súdu v kontexte vydaného napadnutého uznesenia č. 2, keď tento bez dostatočného odôvodnenia sám rozhodol o sťažnostiach strán sporu v konaní zmenou napadnutého uznesenia č. 1 napriek tomu, že napadnuté uznesenie č. 1 trpelo viacerými vadami, ako je zrejmé z výroku, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia č. 2. Sú presvedčení, že sudca okresného súdu mal v konaní o sťažnostiach rozhodnúť zrušením napadnutého uznesenia č. 1 a vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vzhľadom na jeho zjavnú nesprávnosť, čím by poskytol tak sťažovateľom, ako aj žalovanému do budúcna možnosť brániť sa proti prípadnému nesprávnemu rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosťou a nezaťažovať tak ústavný súd.

vylúčiť. 12. Sťažovatelia považujú za preukázané, že v dôsledku opakujúceho sa nezákonného postupu okresného súdu pri nesprávnom doručovaní procesných písomností a svojvoľnom odmietnutí konať s právnou zástupkyňou ako s ich jediným právnym zástupcom v napadnutom konaní od 29. decembra 2023 vznikol sťažovateľom nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za nehmotnú ujmu v podobe intenzívneho a opakovaného zásahu do viacerých základných ľudských práv a stratu dôvery v naplnenie pojmu materiálny právny štát.

Nejde teda o ojedinelé či náhodné pochybenie okresného súdu, ale možno hovoriť o systematickom a vedomom porušovaní základných práv sťažovateľov zo strany okresného súdu. 12.1. S ohľadom na už uvedené skutočnosti sťažovatelia považujú za primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur, a to pre každého sťažovateľa zo strany okresného súdu ako porušovateľa základných práv sťažovateľov.

16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. 17. Konaním a rozhodovaním všeobecných súdov je teda ústavný súd oprávnený zaoberať sa len vtedy, ak sa ústavnou sťažnosťou namieta porušenie takých základných práv alebo slobôd, ktorým nebola poskytnutá účinná ochrana. Účinnú ochranu základných práv a slobôd (okrem iného) predstavuje opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, ktorých porušenie namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 36/96). 18. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

19. Sťažovatelia podali proti napadnutému uzneseniu č. 1 sťažnosť, o ktorej bol príslušný rozhodnúť a aj tak učinil okresný súd napadnutým uznesením č. 2, preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť (bod 3 výroku tohto uznesenia).

20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti je námietka porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty) postupom okresného súdu v napadnutom konaní, t. j. v konaní okresného súdu v období po podaní dovolania zo 14. novembra 2025 proti rozsudku krajského súdu. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti argumentujú tým, že v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu, ktorý pred vybavením podaného dovolania neprípustne uprednostnil rozhodovanie o výške trov konania, došlo k porušeniu zákonného príkazu predložiť vec dovolaciemu súdu bezodkladne v zmysle § 437 v spojení s § 436 ods. 3 CSP a tiež k porušeniu základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty. 21. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a informácií, ktoré mu boli poskytnuté

Predmetné dovolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 31. decembra 2025, márnym uplynutím úložnej lehoty, spolu s výzvou okresného súdu na vyjadrenie sa k dovolaniu v lehote 10 dní. Na základe žiadosti žalovaného okresný súd predĺžil žalovanému lehotu na vyjadrenie sa k podanému dovolaniu o 10 dní. Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu doručil okresnému súdu

trvá. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ústavnej sťažnosti zásadne nevyhovie. 23. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v nadväznosti na vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (I. ÚS 410/2017).

25. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti k záveru, že neexistuje okolnosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení sťažovateľmi namietaných právach. Aktuálny skutkový stav napadnutého konania bol so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľov proti postupu okresného súdu v období po podaní dovolania je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol (bod 3 výroku tohto uznesenia).

V Košiciach 9. júna 2026

Libor Duľa predseda senátu